Káva má povesť nápoja, ktorý „dvíha tlak“. Mnohí ľudia to berú ako samozrejmosť, podobne ako to, že kofeín zrýchľuje tep alebo že po ňom horšie zaspíš.
To, že po káve tlak na chvíľu vyskočí, sa ľahko zamieňa za dôkaz, že káva vedie k hypertenzii. V skutočnosti ide o dve odlišné veci: krátkodobú reakciu tela a dlhodobé riziko ochorenia. A tie spolu nemusia súvisieť tak priamo, ako sa zdá, upozorňuje serve theconversation.com.
Krvný tlak sa pritom udáva dvoma číslami. Prvé hovorí o tlaku v cievach pri stiahnutí srdca, druhé pri jeho uvoľnení. Za normu sa považujú hodnoty pod 120/80. Ak sa tlak dlhodobo drží okolo 140/90 a viac, hovorí sa už o hypertenzii. Problém je, že vysoký tlak väčšinou nebolí a človek o ňom často nevie, kým sa neobjavia komplikácie.
Ako kofeín zvyšuje krvný tlak v tele
Kofeín pôsobí na nervový systém a nadobličky. Tie po jeho prijatí uvoľňujú adrenalín, hormón, ktorý pripravuje telo na záťaž. Srdce začne biť rýchlejšie a cievy sa mierne zúžia. Výsledkom je krátkodobé zvýšenie krvného tlaku.
U citlivejších ľudí môže tento stimulačný efekt viesť nielen k vyššiemu tlaku, ale aj k nepravidelnému srdcovému rytmu. Nejde o to, že by káva arytmiu spôsobovala automaticky, ale že môže zosilniť sklon k nej u ľudí, ktorí ho už majú.
Hladina kofeínu v krvi vrcholí približne 30 minút až dve hodiny po vypití kávy. Potom postupne klesá. Polčas odbúravania je tri až šesť hodín, ale výrazne sa líši medzi ľuďmi. Závisí od veku, genetiky a aj od zvyku. Pravidelní konzumenti kofeínu ho metabolizujú rýchlejšie než tí, ktorí pijú kávu len občas.
Merania ukazujú, že po káve sa tlak na čas zvýši. Rozsah je rôzny, od mierneho posunu až po citeľnejší nárast. Kým u zdravého človeka ide skôr o fyziologickú reakciu, pri existujúcej hypertenzii už môže ísť o faktor, ktorý tlak ešte viac rozkýve.
Prečo účinok kávy na krvný tlak nie je len otázkou kofeínu
Káva nie je čistý kofeín. Obsahuje stovky rastlinných látok, takzvaných fytochemikálií. Niektoré z nich majú opačný účinok než kofeín. Ovplyvňujú reguláciu tekutín v tele a činnosť enzýmov, ktoré sa podieľajú na regulácii tlaku.
Jednou z týchto látok je kyselina chinová. Tá zlepšuje funkciu výstelky ciev, teda schopnosť ciev rozťahovať sa a prispôsobovať tlaku krvi. Inými slovami, časť zložiek kávy pôsobí proti tomu, čo robí kofeín. Výsledný efekt preto nie je jednoduchý súčet „stimulant rovná sa vyšší tlak“.
To vysvetľuje, prečo sa krátkodobý nárast tlaku po šálke kávy nemusí automaticky premietať do vyššieho rizika hypertenzie v dlhodobom horizonte.
Čo hovoria dlhodobé údaje o káve a vysokom krvnom tlaku
Keď sa vedci pozreli na veľké skupiny ľudí sledované celé roky, nenašli jednoznačný vzťah medzi pitím kávy a vznikom hypertenzie. Metaanalýzy zahŕňajúce stovky tisíc ľudí ukazujú, že pravidelní konzumenti kávy nemali vyššie riziko, že sa u nich vyvinie vysoký krvný tlak.
To platilo bez ohľadu na pohlavie, množstvo vypitej kávy či to, či išlo o kávu s kofeínom alebo bez neho. Znie to upokojujúco, ale má to jednu dôležitú výnimku.
U ľudí s veľmi vysokým tlakom, teda s hodnotami okolo 160/100 a viac, sa v jednej dlhodobej štúdii ukázalo vyššie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia pri konzumácii dvoch a viac šálok denne. Tento vzťah sa však nepreukázal u ľudí s normálnym alebo len mierne zvýšeným tlakom.
V tejto skupine pritom nešlo o extrémne dávky kofeínu. Zvýšené riziko sa objavilo už pri dvoch a viac šálkach denne. To naznačuje, že pri ťažkej hypertenzii nemusí byť rozhodujúce len množstvo kofeínu, ale aj samotná schopnosť ciev vyrovnať sa s ďalším tlakom na reguláciu krvného tlaku.
Problém je, že tu už nehovoríme o tom, či káva tlak spôsobuje, ale o tom, či zvyšuje riziko komplikácií u ľudí, ktorí majú tlak dlhodobo nebezpečne vysoký.
Prirodzene, asi sa pýtaš, koľko kávy môže piť bežný človek. Pri normálnom alebo len mierne zvýšenom tlaku dlhodobé údaje neukazujú, že by 2 až 4 šálky kávy denne zvyšovali riziko hypertenzie. Ide skôr o krátkodobé výkyvy po káve než o zmenu samotného ochorenia.
Prečo rovnaká káva neznamená rovnaké riziko pre každého
Znie to lákavo: buď je káva zlá, alebo dobrá. Lenže biologická realita je menej pohodlná. Krvný tlak neovplyvňuje len káva, ale aj genetika, hmotnosť, pohyb, príjem soli, kvalita spánku a lieky. Káva je len jeden malý diel skladačky.
To znamená, že výsledky zo štúdií nemožno preložiť na jednoduché pravidlo typu „nepi kávu“ alebo „káva nevadí“. U človeka s mierne zvýšeným tlakom môže byť účinok zanedbateľný. U človeka s ťažkou hypertenziou môže byť každé ďalšie krátkodobé zvýšenie tlaku problém.
Inými slovami, káva nie je hlavnou príčinou hypertenzie, ale môže byť zosilňovačom existujúceho problému. Znie to menej dramaticky než zákaz kávy, ale lepšie to zodpovedá tomu, čo dnes o tlaku a kofeíne vieme.
