Kofeín v tvojej krvi má zvláštny a doteraz nepoznaný vplyv na tvoje telo, odhalili vedci

Nie je žiadnym tajomstvom, že káva má na ľudské telo viacero vplyvov, zväčša pozitívnych, ak to s ňou nepreháňame. Jednou z jej hlavných zložiek je kofeín, látka, ktorá nás dokáže nakopnúť a dodať energiu. Hoci treba povedať, že v skutočnosti energiu nedodáva, je to len klam, pretože blokuje adenozínové receptory. Adenozín je látka, ktorá sa počas dňa postupne hromadí v mozgu a navodzuje pocit únavy. Keď ho však kofeín zablokuje, mozog si myslí, že únava neexistuje.

Vedci sa pozreli na menej známy účinok kofeínu

Vedci sa tentokrát zamerali na iný, menej známy účinok kofeínu. Zaujímalo ich, či ľudia, ktorí majú geneticky dané vyššie hladiny kofeínu v krvi, majú aj menej telesného tuku, nižšie BMI a nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Títo ľudia totiž odbúravajú kofeín pomalšie, čo znamená, že im v tele cirkuluje dlhšie. Aj keď v skutočnosti môžu vypiť menej kávy, kofeín v ich organizme pôsobí dlhšie. Zároveň vedcov zaujímalo, či by podobný vplyv mohol existovať aj pri srdcovo-cievnych ochoreniach. Ich cieľom bolo zistiť, či kofeín skutočne ovplyvňuje tieto zdravotné faktory, a nie je to len náhoda, ale niečo, čo súvisí priamo s našou genetikou.

Na zodpovedanie tejto otázky použili vedci prístup zvaný Mendelova randomizácia. Ide o geneticko-epidemiologickú metódu, ktorá umožňuje odhaliť príčinné súvislosti medzi tým, čo máme v tele, a tým, čo sa s naším telom deje. Jednoducho povedané, ak dvaja ľudia žijú rovnako, ale jeden má v génoch zakódovanú pomalšiu schopnosť odbúravať kofeín, vedci môžu sledovať, či sa to odrazí napríklad na jeho váhe alebo zdraví. Tento prístup slúži ako prirodzený experiment, ktorý pomáha oddeliť príčinu od následku.

Môže kofeín pomôcť pri udržiavaní váhy?

Analyzovali sa genetické údaje takmer 10 000 ľudí a zamerali sa na gény CYP1A2 a AHR, ktoré ovplyvňujú, ako rýchlo telo spracúva kofeín. Tieto genetické rozdiely vedci porovnali s tým, koľko mali ľudia telesného tuku a či mali alebo nemali cukrovku. Ukázalo sa, že tí, ktorým kofeín v tele zostáva dlhšie (vďaka genetike), častejšie vážia menej a majú aj nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu. Časť tohto efektu pritom priamo súvisí s tým, že nižšia váha znamená aj nižšie riziko tejto choroby.

Záver výskumu teda je, že ľudia s geneticky vyššími hladinami kofeínu v krvi majú tendenciu byť štíhlejší a zároveň u nich hrozí nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu. Pri srdcovo-cievnych ochoreniach sa však podobná súvislosť nepotvrdila.

Výsledky zároveň otvárajú otázku, či by nápoje s obsahom kofeínu, no bez kalórií, mohli v budúcnosti slúžiť ako nástroj v boji proti obezite a cukrovke. Vedci však zároveň pripomínajú, že kofeín nie je zázračným riešením a jeho dlhodobé účinky si ešte vyžadujú ďalší výskum.