Neustále cítiš nenásytný hlad, aj keď si práve dojedol? Možno trpíš touto chorobou!
Praderov–Williho syndróm je ochorenie, ktoré postihuje hypotalamus a narúša reguláciu hladu, smädu, rastu aj spánku.
Možno sa ti to už stalo, po výdatnej večeri si si dal ešte niečo malé pod zub a aj tak si mal stále chuť na dačo ďalšie. Možno si si vtedy pomyslel, že máš „nenásytný hlad“. No vedel si, že existujú ľudia, ktorí ho doslova majú, a nejde o prehnaný apetít, ale o vážne ochorenie?
Praderov–Williho syndróm
Toto zriedkavé genetické ochorenie sa volá Praderov–Williho syndróm (PWS). Nejde o klasicky dedičnú chorobu, vo väčšine prípadov sa vyskytuje náhodne, v dôsledku genetickej chyby na 15. chromozóme, konkrétne vtedy, keď chýbajú alebo nefungujú gény pochádzajúce od otca.
Vedci vysvetľujú, že syndróm postihuje viacero oblastí tela, no najvýraznejším znakom je neustály, nekontrolovateľný pocit hladu. Vinníkom je poškodený hypotalamus, ide o časť mozgu, ktorá udržiava rovnováhu v tele, reguluje hlad, smäd, hormóny, telesnú teplotu, emócie aj rast. U ľudí s týmto syndrómom hypotalamus nedokáže správne vyhodnotiť, že človek je už sýty, a preto mozog stále vysiela signály hladu.
Aby toho nebolo málo, ľudia s týmto ochorením majú aj zníženú spotrebu energie a menej sa hýbu. Výsledkom je, že aj pri menšom príjme kalórií rýchlo priberajú, čo vedie k obezite a s ňou spojeným zdravotným komplikáciám.
Ako sa PWS prejavuje?
Asi by ťa to nenapadlo, ale prvé príznaky sa môžu objaviť ešte pred narodením, plod sa menej hýbe, niekedy leží v nezvyčajných polohách. Po pôrode sú bábätká často slabé, s nízkym svalovým tonusom a problémovým sacím reflexom, čo môže spôsobiť problémy s priberaním. Zhruba od druhého roka sa však všetko zmení, chuť do jedla narastie do extrémov a dieťa začína jesť nekontrolovateľne.
Syndróm má aj viditeľné telesné znaky, ako napríklad mandľové oči, tenkú hornú peru, prehnuté ústa a úzku, dlhšiu hlavu. Deti sú zvyčajne nižšieho vzrastu, pretože majú zníženú hladinu rastového hormónu. U niektorých môže dôjsť k poruche tvorby pigmentu, čo sa prejaví svetlou pokožkou a vlasmi.
S postupujúcim vekom sa môžu objaviť aj ďalšie problémy, ako napríklad cukrovka 2. typu, srdcovo-cievne ochorenia, tráviace ťažkosti, zhoršené kognitívne schopnosti, problémy s vývojom pohlavných znakov, poruchy spánku, krátkozrakosť a oslabená funkcia štítnej žľazy.
Dá sa s tým žiť?
Aj keď PWS zatiaľ nie je možné vyliečiť, vďaka pokroku v medicíne a správnej liečbe, najmä kombinácii hormonálnej terapie, kontrolovanej stravy a odborného dohľadu, môžu ľudia s týmto ochorením prežiť plnohodnotný a dlhý život. Kľúčom je včasná diagnostika, pochopenie ich potrieb a trpezlivý prístup zo strany rodiny aj lekárov.
Komentáre