Existuje veľa tvrdení, ktoré nám v detstve naši rodičia hovorili a dnes im stále veríme. Jedným z častých mýtov je, že Albert Einstein prepadol z matematiky. No nie je to pravda. Tento mýtus má pôvod v školskom systéme, v ktorom študoval. Ten bol totiž obrátený.
No to nie je jediný mýtus, ktorému verí kvantum ľudí. Pravdepodobne ste už počuli, že keď je vonku zima a vy sa riadne neoblečiete, tak prechladnete. Je tomu ale skutočne tak? Poďme sa pozrieť na túto tému bližšie spolu s portálom University of Rochester.
Chlad nespôsobuje prechladnutie, no…
Už asi tušíte, že prechladnutie, hoci to môže tak znieť, nespôsobuje chlad alebo premoknutie. Hoci pocit chladu, alebo keď zmokneme, nie je nič príjemné, tak to nie je spúšťačom choroby. V prvom rade je potrebné spomenúť, že prechladnutie je vysoko prenosná choroba. Najčastejšie sa šíri vzdušnými kvapôčkami, keď niekto kašle, kýcha, no i rozpráva a podobne. Nádcha sa ale môže šíriť aj tak, že sa dotknete povrchu, s ktorým narábala chorá osoba. Môže ísť napríklad o kľučku na dverách, ktorú uchopíte a následne sa dotknete svojich úst alebo oči. Mimochodom, ľudia sú najviac nákazliví počas prvých dní, kedy bojujú s prechladnutím. No približne po týždni, nie je už tak nákazlivou.
Možno ste to nevedeli, ale prechladnutie je jedným z najčastejších dôvodov, prečo deti vymeškajú školu z dôvodu choroby a rovnako to platí aj o rodičoch, ktorí absentujú v práci. Poďme sa ale nižšie pozrieť na to, čo je v skutočnosti spúšťačom choroby.
Čo teda spôsobuje prechladnutie?
Povedali sme si niečo, ako sa táto choroba prenáša, ale stále sme si nič nepovedali o tom, čo ju spôsobuje. Hlavným vinníkom sú vírusy, ktoré spôsobujú zápal membrán lemujúcich nos a hrdlo. Týchto vírusov je viac ako 200.
A hoci prechladnutie sa môže vyskytnúť počas celého roka, tak zaujímavosťou je, že prechladnutie je choroba, ktorá nás zväčša trápi v zime alebo počas obdobia dažďov. Možno sa pýtate, prečo je tomu tak, veď chlad nespôsobuje prechladnutie! Odpoveď je pomerne jednoduchá. Počas leta čas trávime vonku a ak sme vo vnútri, tak neustále vetráme. No nástupom jesene máme tendenciu zdržiavať sa v uzavretých priestoroch, napríklad v školách a podobne. Na rozdiel od leta, ale počas chladných dní vetráme oveľa menej. Zároveň je potrebné povedať, že vo vnútri sa zdržiavame častejšie a tým pádom sme v užšom kontakte s ostatnými ľuďmi. Inými slovami, zvyšujeme koncentráciu vírusu vo vzduchu a ľahšie tak chytíme bacil.
Okrem iného vzduch v chladnom období má nízku vlhkosť. To spôsobuje suché nosové priechody, ktoré sú náchylnejšie na vírusy prechladnutia.
