Pociťuje pes vinu tak ako človek, keď niečo zlé vyvedie? Odpoveď ťa určite prekvapí

Nie je žiadnym tajomstvom, že psy majú emócie. Prejavujú ich viacerými spôsobmi, napríklad tým, ako sa tešia, keď prídeš domov. Alebo keď si na chvíľu odskočíš na prechádzke s nimi, napríklad do potravín, a psa necháš priviazaného k zábradliu. Keď sa vrátiš, víta ťa s nadšením, akoby ste sa nevideli niekoľko dní.

Psy dokážu pomocou výrazu v tvári a rečou tela komunikovať kvantum pocitov, od smútku až po radosť. Určite si však už zažil situáciu, že ti pes rozkúsal papuče alebo v tvojej neprítomnosti vykonal malú či veľkú potrebu doma. A keď si to zistil a konfrontoval si ho s tým, pes sa tváril previnilo. Vyzeral, akoby vedel, že spravil niečo zlé, a teraz ho to mrzí. Na prvý pohľad to pôsobí, akoby mal pocit viny. Ale je to naozaj tak?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Pociťujú psy pocit viny?

Asi si už videl psa, ako sklopil uši, vyhýbal sa očnému kontaktu a nesmelo vrtel chvostom po tom, ako si na neho zvýšil hlas. Mohlo by sa zdať, že prežíva pocit viny. Mnoho odborníkov však tvrdí, že ide o klasický príklad antropomorfizmu, teda pripisovania ľudských vlastností zvieratám. Pocit viny, ako ho prežívame my ľudia, si vyžaduje schopnosť uvedomiť si morálne pochybenie, pochopiť následky svojho konania a mať vedomie času, a to je pre psov veľmi náročné.

V štúdii z roku 2009, na ktorú upozornil server akc.org, ktorú viedla známa odborníčka na psie správanie Dr. Alexandra Horowitz, vedci pozorovali správanie psov v rôznych situáciách. Zistili, že psy prejavovali „vinné“ správanie najmä vtedy, keď ich majitelia boli nahnevaní alebo ich napomínali a to bez ohľadu na to, či pes skutočne urobil niečo zlé.

„Lepší opis toho, čo nazývame vinným pohľadom, je, že ide o reakciu na signály majiteľa, nie o prejav uvedomenia si prehrešku,“ vysvetľuje vedkyňa.

Strach, nie výčitky

Výraz, ktorý považujeme za „vinný“, je podľa odborníkov v skutočnosti prejavom strachu, stresu alebo snahy zmierniť napätie.

Psy sú veľmi citlivé na tón hlasu, postoj tela a výraz tváre človeka. Keď zaregistrujú hnev, reagujú submisívnym správaním, sklonia hlavu, stiahnu uši, uhýbajú pohľadom, vrtia chvostom a nie preto, že by sa cítili vinné, ale preto, že sa snažia upokojiť situáciu.

Pocit viny je zložitý psychologický stav, ktorý zahŕňa chápanie súvislosti medzi činom, dôsledkom a morálnym hodnotením. Psy však žijú v prítomnom okamihu a aj keď majú výbornú pamäť, nevedia spätne vyhodnotiť, že „urobili chybu“ a majú sa cítiť previnilo.

Psy sa učia na základe reakcií

Psy si nevytvárajú morálne kategórie ako správne a nesprávne. Namiesto toho sa učia podľa toho, čo nasledovalo po určite činnosti. Ak napríklad niekedy rozkúsali topánky a majiteľ na ne zvýšil hlas, v budúcnosti môžu reagovať submisívne už len pri podobnej situácii, aj keď nič zlé neurobili. Nejde o priznanie viny, ale o naučenú reakciu na očakávaný hnev.

Čo z toho teda vyplýva?

Na základe dostupných vedeckých dôkazov môžeme povedať, že psy nepociťujú pocit viny tak, ako ho vnímame my. Ich „vinný výraz“ je pravdepodobne len prejavom stresu alebo snahy vyhnúť sa konfliktu. Ak chceš zmeniť správanie svojho psa, najlepšie je reagovať v momente, keď sa správanie práve deje, nie spätne. Trestanie psa po čine nedáva zmysel, nebude vedieť, za čo je potrestaný.