Mnohí ľudia netušia, odkiaľ ropa v skutočnosti pochádza. Myslia si, že ide o pozostatky dinosaurov. Aká je pravda?

Pravdepodobne si už počul, že ropa pochádza z dinosaurov, resp. že „ropa je vlastne rozložený dinosaurus“. Táto predstava je vcelku populárna a zároveň aj zábavná, lebo by to znamenalo, že naše autá poháňajú pozostatky dinosaurov. Je ale tomu tak? Nebudeme ťa dlho napínať, krátka odpoveď znie, že nie. Ide o mýtus. Téme sa podrobne venoval server sciencenorway.no.

Kde vznikol tento mýtus?

Možno sa teraz pýtaš, kde vznikol tento mýtus. Ropa, uhlie aj zemný plyn sa označujú ako fosílne palivá. Slovo „fosília“ však v bežnej reči evokuje dinosaurie kosti a praveké jaštery, preto si mnohí ľudia automaticky spájajú ropu s dinosaurom. V skutočnosti sú ale fosílie všetky skamenené zvyšky živých organizmov, vrátane mikroskopických rias či planktónu.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

To ale nie je jediný dôvod. Treba tiež povedať, že túto myšlienku často živia aj filmy, komiksy a dokonca aj reklamy, ktoré v minulosti romantizovali predstavu „dinosaurieho oleja“. Ide o pútavú a ľahko zapamätateľnú myšlienku, že tankujeme pozostatky Tyranosaura Rexa, no je úplne nevedecká.

Okrem toho túto myšlienku podporuje aj fakt, že pri niektorých ropných náleziskách sa v určitých vrstvách zeme skutočne objavili fosílie morských plazov. Hoci sú tieto nálezy skôr výnimkou než pravidlom, mohli v minulosti posilniť nesprávne predstavy o pôvode ropy.

Odkiaľ teda ropa pochádza?

Poďme sa teraz pozrieť na to, odkiaľ v skutočnosti ropa pochádza.

Hoci dinosaury žili približne pred 230 až 66 miliónmi rokov, ropa má svoj pôvod predovšetkým v drobných morských organizmoch. Keď tieto riasy a planktón uhynuli, klesli na dno oceánov, kde sa začali hromadiť v hrubých vrstvách. Tieto vrstvy boli postupne prekryté usadeninami, ako je íl, piesok či bahno.

Dôležitým faktorom bolo, že dno oceánu vtedy neobsahovalo veľa kyslíka. Vďaka tomu sa mŕtve organizmy nerozložili úplne, pretože ich nezožrali baktérie ani iné živočíchy. Namiesto toho sa konzervovali v sedimentoch, kde čakali na svoj veľký chemický prerod.

Varili sa milióny rokov

Keď sa tieto vrstvy dostali niekoľko kilometrov pod povrch, tlak z nadložných hornín a teplota medzi 60 až 120 °C spustili chemické reakcie. Tento proces trval milióny rokov a z pôvodnej organickej hmoty sa pomaly začala formovať ropa, teda hustá čierna kvapalina, ktorá dnes poháňa naše autá, lietadlá či stroje.

Tento proces sa niekedy nazýva aj „geologické varenie“. Bez dostatočného tlaku, teploty a času by sa ropa jednoducho nevytvorila.

Prečo musíme ropu hľadať a vŕtať

Počas tohto dlhého procesu ropa pomaly stúpa nahor, pretože je ľahšia ako okolité horniny. No často narazí na nepriepustnú vrstvu horniny, ktorá jej zabráni pokračovať. Vtedy vznikajú takzvané ropné ložiská. Práve tieto miesta sú cieľom geológov a ropných spoločností, ktoré cez tvrdú horninu vŕtajú, aby sa k rope dostali.