Keď bola po prvýkrát opísaná kosť dinosaura v roku 1676 verilo sa, že patrí slonovi alebo nejakému obrovi. Asi o storočie neskôr vedci zaradili tieto fosílie pod tvora megalosaura, ktorého si predstavovali ako veľkú jaštericu. V roku 1842 Richard Owen prišiel na to, že ten megalosaurus je súčasťou celej skupiny zvierat. Vtedy dostali názov dinosaury.
Odvtedy bolo objavených a opísaných približne 700 rôznych druhov. Tie, ktoré poznáme dnes sú v mnohých prípadoch odlišné ako tie, ktoré si pamätáme z detských kníh či filmov. Aké mýty sa spájajú s týmito pradávnymi zvieratami?
Všetky boli veľké.
Názov dinosaur v nás hneď evokuje niečo veľké. Tyrannosaurus rex mal okolo 12 metrov a vážil viac ako 5 ton, do obrovských rozmerov dorástli aj bylinožravé dinosaury. Argentinosaurus mal napríklad neuveriteľných 30 metrov a vážil 80 ton. No nie všetky dosahovali tieto gigantické rozmery. Napríklad Protoceratops bol asi tak veľký ako dnešná ovca, Velociraptora by sme zase mohli prirovnať k zlatému retrieverovi a filmári ho museli dokonca vylepšiť, aby v Jurskom parku pôsobil hrôzostrašne. Posledné roky priniesli najmä nálezy mnohých menších druhov o veľkosti mačky, zajaca alebo aj hmyzu.
Všetky dinosaury mali šupiny.
Keď ich po prvýkrát objavili bolo úplne jasné, že boli šupinaté, keďže ich spájali s krokodílmi a jaštericami. Veľa z nich malo šupiny na povrchu tela, no neskôr boli paleontológovia zvedaví a prišli aj na niečo iné. V roku 1997 bolo zistené, že malý mäsožravý dinosaurus s názovm Sinosauropteryx nemal šupiny ale jemné páperie. Odvtedy bolo perie objavené aj na bylinožravcoch či iných druhoch dokonca príbuzných s T-rexom.
Farebne boli len zelené a hnedé.
Prvotné maľby týchto dávnych zvierat pracovali najmä s odtieňmi šedej, zelenej a hnedej. V skutočnosti boli však v rámci farebnosti oveľa pestrejšie. Štúdie, ktoré zistili, že boli pokryté aj perím priniesli takisto nové poznatky o tom, že mali aj viac farieb. Zahŕňalo to čiernu, bielu aj ryšavú. To však nie je všetko, mnohé boli pokryté vzormi ako bodkami či pásikmi, mali biele bruchá a tmavé chrbáty. Mnohé z týchto vzorov pravdepodobne slúžili ako prírodná kamufláž.
Boli odsúdení k vyhynutiu.
Dlhodobo sa verilo tomu, že si za svoj zánik môžu sami, a to zlyhaním adaptovať sa na meniace sa prostredie. Boli však rozšírení po celom svete, ich pozostatky sa našli aj na Antarktíde. Rôzne druhy žili v mnohých kútoch zeme až kým pred približne 66 miliónmi rokov neudrel asteroid niekde na území kde je dnešné Mexiko. Bola to jednoducho nehoda z vesmíru.
Všetky dinosaury vyhynuli.
Asteroid síce spôsobil vyhynutie väčšiny, no nie všetkých. Odhaduje sa, že menej ako tucet druhov tento úder prežilo. Ide najmä o vtáky a priamych potomkov mäsožravých dinosaurov. Mnohí sa vyvinuli do dnešnej podoby vtákov.
