Stačí len pár dní jesť burgre a hranolky a tvoj mozog sa takto začne meniť, varujú vedci

Predstav si, že si dáš burger, hranolky a kolu a o pár dní si nevieš spomenúť, kam si položil kľúče. Znie to ako prehnané varovanie z bulvárneho titulku? Lenže podľa vedcov to môže byť až nepríjemne blízko realite. Nová štúdia ukazuje, že nezdravé mastné jedlo nezačína škodiť až po mesiacoch či rokoch priberania, ale už do niekoľkých dní dokáže zmeniť fungovanie tvojho mozgu, konkrétne tvojej pamäti.

Mozog reaguje na fast food rýchlejšie, ako by si čakal

Výskumníci z UNC School of Medicine sa pozreli na to, ako vysokotučná strava ovplyvňuje mozog, a výsledky ich samých šokovali. Myši, ktoré dostávali jedlá pripomínajúce klasickú západnú stravu plnú nasýtených tukov, ako cheeseburgery či hranolky, začali mať problém so spracovaním pamäťových informácií už po štyroch dňoch.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Problém je v špeciálnej skupine mozgových buniek v hipokampe, teda časti mozgu zodpovednej za pamäť. Nazývajú sa CCK interneuróny a správne fungujú len vtedy, keď majú dostatok glukózy, jednoduchého cukru, ktorý je pre mozog hlavným zdrojom energie. Keď však človek začne jesť veľa mastných jedál, mozog stráca schopnosť túto glukózu prijímať a spracovať.

Výsledok? CCK interneuróny sa stanú nadmerne aktívnymi a pamäťové centrá začnú „zlyhávať“. To znamená, že tvoj mozog má problém vytvárať nové spomienky, uchovávať informácie alebo ich správne spracovať, a to ešte skôr, ako sa ti vôbec podarí pribrať čo i len kilo.

Keď energia nefunguje, pamäť kolabuje

Podľa vedcov zohráva v celom procese kľúčovú úlohu aj proteín s názvom PKM2, ktorý reguluje to, ako mozgové bunky využívajú energiu. Akonáhle je jeho činnosť narušená nedostatkom glukózy, nervové bunky začnú „panikáriť“ a fungujú neefektívne. Inými slovami, tvoj mozog je síce doslova preplnený energiou z mastného jedla, no zároveň trpí jej nedostatkom tam, kde ju najviac potrebuje.

A práve tento rozpor môže byť aj dôvodom, prečo ľudia s obezitou alebo metabolickými poruchami, ako je cukrovka, častejšie trpia poruchami pamäti a majú vyššie riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia či Alzheimerova choroba.

Dobrá správa, dá sa to zvrátiť

Vedci však prišli aj s dobrou správou. Keď myšiam obnovili hladinu glukózy v mozgu, neuróny sa upokojili a pamäť začala fungovať opäť normálne. Ešte zaujímavejšie bolo, že prerušovaný pôst, teda obdobia bez jedla po vysokej konzumácii tukov, mal podobný efekt.

Znamená to, že aj keď si sem-tam dopraješ fast food, tvoj mozog ešte nemusí byť stratený. Krátke obdobia bez jedla alebo zmena jedálnička môžu pomôcť bunkám „resetovať“ sa a opäť správne spracovávať energiu.

Zistenia vedcov ukazujú, že to, čo jeme, ovplyvňuje náš mozog oveľa rýchlejšie a priamočiarejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Nejde len o priberanie či zvýšený cholesterol, ide o to, ako náš mozog dokáže prijímať a využívať energiu, čo je pre pamäť a správne fungovanie nervového systému kľúčové.

Ak sa takýto proces naruší, pamäť začína slabnúť už po pár dňoch. Práve preto odborníci zdôrazňujú, že včasné zásahy, ako je úprava stravy, obmedzenie nasýtených tukov alebo občasné pôsty, môžu byť účinnou ochranou pred kognitívnym úpadkom.