Tréner psov ukázal, ako získaš dôveru ustráchaného psa. 99 % ľudí pri prvom stretnutí robí tieto chyby

Ak si niekedy skúšal pohladkať cudzieho psa, ktorý sa od teba odtiahol, zhrbil chrbát a radšej sa schoval, nie si sám. Väčšina ľudí totiž robí pri stretnutí s nervóznym alebo vystrašeným psom tú istú chybu. A podľa známeho trénera Sama Hokea sa tak pripravujú o šancu získať si jeho dôveru.

Hoke, ktorý sa preslávil videami o výcviku psov na sociálnych sieťach, hovorí, že 99 % ľudí to robí zle. A ukazuje to na konkrétnom príklade sučky menom Mira, ktorá sa bála cudzích ľudí natoľko, že sa skrývala pred každým, kto sa k nej priblížil.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Nepozeraj sa psovi priamo do očí

„Prvá chyba, ktorú ľudia robia, je pohľad,“ vysvetľuje Hoke. „Keď sa pozrieš psovi priamo do očí, vníma to ako hrozbu. Pre psa je to signál, pozor, tento človek môže byť nebezpečný.“

Preto odporúča, nepozeraj sa psovi priamo do očí. Pootoč sa mierne bokom, aby tvoj postoj pôsobil neutrálne. Znie to ako drobnosť, ale pre psa je to obrovský rozdiel. Kým pri priamom pohľade cúva, pri jemnom odklone sa cíti istejšie.

Reč tela rozhoduje o všetkom

Druhá chyba sa týka reči tela. Väčšina ľudí sa k psovi zohne, natiahne ruku a snaží sa ho „získať“ pohladením. Lenže pre vystrašeného psa to nie je láskavý gest, ale invázia do jeho priestoru. Hoke radí postaviť sa bokom, mierne sa otočiť a nechať psa, aby spravil prvý krok.

„Ak sa nakláňaš nad psa, pcháti mu ruku pred tvár alebo sa rýchlo približuješ, pre neho to nie je pozdrav, ale výstraha,“ hovorí tréner.

Maškrty nie sú kúzelná palička

A nakoniec, tretia chyba, ktorú robí takmer každý, maškrty. Väčšina ľudí si myslí, že stačí vytiahnuť pamlsok, strčiť ho psovi pod nos a ten ich automaticky začne milovať.

Hoke sa nad tým len pousmieva: „Ak psovi pcháš maškrtu priamo do papule, len ho nútiš, aby prekročil hranicu, na ktorú ešte nie je pripravený.“

On sám používa inú metódu, „vysokohodnotnú“ maškrtu, napríklad kúsky párku, ale namiesto toho, aby ju podával psovi, ju nechá položenú na zemi. Pes sa musí rozhodnúť, či sa k nej priblíži. Ak to urobí, získa odmenu a zároveň skúsenosť, že kontakt s človekom nie je nebezpečný. Postupne tréner posúva maškrtu bližšie k sebe. Takto Mira pochopila, že keď urobí malý krok dopredu, vždy sa stane niečo dobré.

Nauč sa čítať reč tela psa

Ale Hokeho metóda má ešte jeden zásadný prvok, ktorý veľa ľudí prehliada, čítanie reči tela psa. Ak chceš, aby ti pes veril, musíš vedieť rozoznať, kedy je v strese a kedy prekračuješ jeho komfortnú zónu.

Tréneri tomu hovoria limitná zóna, neviditeľná hranica, za ktorú sa pes ešte necíti bezpečne. Ak ju človek prekročí, pes to okamžite dá najavo. A práve tu väčšina ľudí zlyháva, pretože tieto signály si ani nevšimnú.

@dogtrainerofficial Working with fearful and anxious dogs #dogtraining #drtom #dogtrainer #doganxiety #separationanxiety #fearfuldog #adoptme #rescuedog #rescue ♬ original sound – Sam Hoke | Dog Trainer

Čo teda sledovať?

Ak pes olizuje tlamu alebo ňufák bez prítomnosti jedla, je nervózny. Zíva, hoci nie je unavený? To je znak vnútorného konfliktu, chcel by prísť, ale bojí sa. Ak odvracia hlavu alebo celé telo, dáva jasne najavo, že potrebuje viac priestoru.

Keď sa zhrbí, priľahne k zemi alebo sa ohne do tvaru písmena C, snaží sa zmenšiť a ukázať, že nemá zlé úmysly. A ak stuhne, akoby „zamrzol“, ide o vysoký stupeň úzkosti. Najsilnejší varovný signál je takzvané „veľrybie oko“ (whale eye), keď vidíš bielu časť oka, pes sleduje periférne, ale bojí sa otočiť hlavu.

Ak spozoruješ niektorý z týchto prejavov, okamžite urob krok späť alebo sa mierne otoč. Daj psovi čas, aby si mohol vyhodnotiť, že mu nič nehrozí. Dôvera sa buduje len vtedy, keď rešpektuješ, že pes povie „teraz už nie“.

Hoke to zhrnul jednoducho: „Každý krok, ktorý pes spraví mimo svojej komfortnej zóny a nič zlé sa nestane, posilňuje jeho dôveru v teba.“

A to je základ každého skutočného priateľstva, aj toho so psom, ktorý sa ťa ešte včera bál.