Pes ťa ignoruje, keď mu dáš povel? Trénerka psov ukázala, kde robí väčšina psíčkarov chybu a ako to napraviť

Trénerka psov Anna Forte z Dogleader vysvetľuje, prečo ťa pes možno ignoruje. Ukazuje, ako správne používať uvoľňovacie povely, kedy dávať príkazy, ako odmeňovať a prečo je opakovanie povelov najväčším nepriateľom poslušnosti.

Pes_pohlad_1.jpg
Zdroj: Vedelisteze.sk

Ak tvoj pes na teba nepozerá, keď ho voláš, tvári sa, že nepočuje povely, alebo jednoducho robí „že nič nepočul“, nie si sám. Podľa trénerky psov Anny Forte z Dogleader, ktorá sa špecializuje na výcvik poslušnosti a komunikáciu medzi psom a majiteľom, väčšina psov sa nenaučí ignorovať človeka sama od seba. My ich to naučíme, a často si to ani neuvedomíme.

Pes sa učí aj z tvojho správania

Podľa Anny Forte sa pes neučí len z tréningu, ale najmä z každodenných situácií. Ak mu napríklad povieš „sadni“, ale hneď potom sa začneš venovať niečomu inému, napríklad si zaväzuješ šnúrky, pes pochopí, že povel nebol dôležitý. Urobí si z toho záver: „Nemusím to brať vážne.“

pes pohlad oci
Zdroj: Vedelisteze.sk

Trénerka upozorňuje, že práve v týchto malých chvíľach pes zisťuje, či to myslíš vážne alebo nie. Ak nie si dôsledný, pes si zapamätá, že tvoje povely sú skôr odporúčania než príkazy. A nabudúce ich jednoducho odignoruje.

Dôslednosť je základ poslušnosti

Forte radí, ak psovi niečo povieš, musí sa to vždy stať. Inak sa mu v hlave vytvára zlozvyk neposlúchať.

„Keď psovi zadám povel, napríklad “miesto“, musím zabezpečiť, že tam naozaj pôjde,“ vysvetľuje. Ak sa pes zasekne a odmieta ísť, vezmeš si vodítko, pokojne ho navedieš a ukážeš mu, čo má urobiť. Žiadne „no dobre, dnes nemusíš“. Pretože vtedy sa pes naučí, že z povelu sa dá vyvliecť.

Trénerka zdôrazňuje, že psy vnímajú správanie majiteľa ako pravidlo. Ak sa pravidlá raz porušia, ich dôvera a rešpekt sa oslabí. Pes potrebuje jasný systém, ak povieš „sadni“, znamená to „sadni“, nie „možno sadni“.

Dôležitosť uvoľňovacieho povelu

Každý povel musí mať svoj začiatok aj koniec. Uvoľňovací povel (napr. „voľno“, „dobre“ alebo „hotovo“) dáva psovi jasne najavo, že úloha je splnená a môže sa pohnúť.

Bez tohto signálu pes nevie, kedy môže povel opustiť. To v ňom vyvoláva zmätok a narúša jeho dôveru v celý výcvikový systém. Forte vysvetľuje, že uvoľňovacie slovo je rovnako dôležité ako samotný povel, učí psa trpezlivosti a kontrole.

pes titulka pohlad psa_2
Zdroj: Vedelisteze.sk

Ak napríklad povieš „sadni“, pes by mal zostať sedieť, kým nepovieš „voľno“. Ak sa postaví sám, je to signál, že ešte nechápe pravidlá. Tvojou úlohou je mu ich jasne ukázať.

Správne odmeňovanie robí zázraky

Odmena je motorom učenia. Aby však fungovala, musí prísť okamžite po splnení povelu. Ak pes sadne a ty sa až potom začneš prehrabávať v taške pre maškrtu, odmena už stráca zmysel. Pes si ju nespojí s tým, že poslúchol, ale s tým, že čakal, kým si niečo hľadal.

pes odmena
Zdroj: Martine z Pixabay

Forte radí mať odmeny vždy pripravené. Odmena nemusí byť vždy jedlo, rovnako dobre funguje hra s obľúbenou hračkou alebo krátke pohladenie. Každý pes má iný motivačný spúšťač, a práve jeho poznanie je kľúčom k úspechu.

Pasca opakovaného povelu

Ďalšia častá chyba sú opakované povely. Ak povieš „sadni“ a pes nereaguje, nesmie nasledovať „sadni, sadni, sadni!“ Opakovaním učíš psa, že prvý povel neznamená nič a že poslúchnuť môže až na tretíkrát.

Lepšie je povedať povel raz a potom psa naviesť k jeho splneniu, napríklad pomocou vodítka alebo gestom. Tým mu jasne ukážeš, že tvoje slová nie sú voliteľné.

Kedy povel radšej nezadávať

Nie každý moment je vhodný na tréning. Podľa Anny Forte by si nemal dávať povel v situáciách, kde vieš, že pes ho pravdepodobne nesplní, napríklad keď naháňa veveričku, hrá sa s iným psom alebo si ty sám zaneprázdnený a nemôžeš ho hneď usmerniť.

Pravidlo je jednoduché: Ak povel zadáš, musíš byť pripravený zabezpečiť, že sa splní. Ak to nemôžeš urobiť, radšej ho vôbec nedávaj. Inak len oslabíš svoju autoritu.

@dogleaderczPes vás ignoruje? 🤔 Možná v tom nehraje roli tvrdohlavost, ale vaše nedůslednost. Často vidím, že lidé povel prostě „nedotáhnou“. Řeknou sedni, pes si sedne… a za chvíli vstane a odkráčí. A člověk? Nic. Klíčem je konzistence. Když řeknu místo a pes se zvedne, nereaguju podrážděně – jen ho v klidu odvedu zpět, bez odměny. Učím ho, že povel má význam a že opravdu platí. Malé detaily dělají v tréninku obrovský rozdíl. Pes si totiž pamatuje nejen to, co po něm chceme – ale i to, co mu projde. 🐾♬ original sound – Dogleader

Pes ťa ignoruje? Skontroluj, či si dôsledný

Ak máš pocit, že tvoj pes ťa nepočúva, možno nie je problém v jeho tvrdohlavosti. Možno len potrebuje, aby si bol jasný, dôsledný a spravodlivý. Psy milujú predvídateľnosť, keď vedia, čo sa od nich očakáva, cítia sa bezpečne a reagujú lepšie.

Trénerka Anna Forte preto odporúča: „Nehľadajte chybu v psovi, začnite u seba.“ Pretože poslušnosť psa nezačína povelom, ale naším postojom.

Komentáre