Keď chceš zistiť, či ťa niekto naozaj počúva, stačí si všímať túto jednu nenápadnú vec, tvrdia vedci
Výskum ukazuje, že žmurkanie odhaľuje, ako veľmi sa tvoj mozog namáha pri počúvaní a spracovaní zvukov.
Žmurkáš menej, keď sa snažíš niečo pochopiť? Znie to zvláštne, ale presne na to prišli vedci z Concordia University v Montreale. V štúdii publikovanej v odbornom časopise Trends in Hearing ukázali, že obyčajné žmurkanie očí prezrádza, ako veľmi sa tvoj mozog namáha pri počúvaní reči.
Inými slovami, keď sa snažíš porozumieť tomu, čo ti niekto hovorí v hluku, tvoj mozog automaticky obmedzí žmurkanie. Nie preto, že by si na to myslel, ale preto, že sa snaží neprísť o dôležité informácie.
Žmurkanie nie je len reflex, ale tichý signál mozgu
Väčšina z nás žmurká bez toho, aby si to uvedomovala. Podobne ako dýchanie. Bežne žmurkneme niekoľkokrát za minútu a berieme to ako samozrejmosť. Doteraz sa však žmurkanie skúmalo najmä v súvislosti so zrakom, napríklad s únavou očí.
Výskumníci z Kanady sa naň pozreli inak. Zaujímalo ich, či žmurkanie súvisí aj s kognitívnou záťažou, teda s tým, ako veľmi musí mozog pracovať, aby niečomu porozumel. Najmä v situáciách, ktoré všetci poznáme: hlučná miestnosť, viacero hlasov, rušivé zvuky na pozadí.
Záver bol prekvapivo jasný. Nežmurkáme náhodne. Keď prichádza dôležitá informácia, mozog žmurkanie potláča.
Ako prebiehal experiment a čo presne vedci merali
Do výskumu sa zapojilo takmer 50 dospelých ľudí. Sedeli v zvukotesnej miestnosti, pozerali sa na jednoduchý fixačný kríž na obrazovke a cez slúchadlá počúvali krátke vety. Zároveň im vedci púšťali rôzne úrovne hluku na pozadí, od ticha až po poriadny šum.
Účastníci mali na sebe špeciálne okuliare, ktoré presne zaznamenávali každé jedno žmurknutie a jeho načasovanie. Každá veta bola rozdelená na tri časti: čas pred vetou, počas jej počúvania a po jej skončení.
Výsledok bol konzistentný. Počas počúvania viet ľudia žmurkali menej než predtým a potom. A čím bol hluk silnejší, tým výraznejší bol pokles žmurkania.
Prečo hluk znižuje žmurkanie, ale svetlo nie
Vedci testovali aj inú možnosť. Možno ľudia žmurkajú menej preto, že majú unavené oči alebo ich ovplyvňuje svetlo. Preto urobili ďalší experiment, kde menili osvetlenie miestnosti od tmy cez bežné svetlo až po jasné osvetlenie.
Aj v tomto prípade bol výsledok jednoznačný. Osvetlenie nemalo na žmurkanie žiadny vplyv. Ľudia žmurkali rovnako v tme aj pri silnom svetle. To znamená, že nejde o oči, ale o mozog.
Hlavným faktorom bola náročnosť porozumenia reči. Odborne sa to nazýva pomer signálu k šumu, teda ako dobre počujeme hlas oproti hluku. Keď je tento pomer zlý, mozog musí viac „zaberať“ a žmurkanie ide bokom.
Čo má žmurknutie spoločné so stratou informácií
Prečo by však malo jedno krátke žmurknutie prekážať? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá. Pri žmurknutí mozog na zlomok sekundy prichádza o informácie. Nielen vizuálne, ale pravdepodobne aj sluchové.
Keď zavrieš oči, aj keď len na okamih, mozog musí túto „medzeru“ spracovať. Pri nepodstatných chvíľach to nevadí. No keď niekto hovorí niečo dôležité a ty sa snažíš zachytiť každé slovo, mozog si nemôže dovoliť výpadky.
Preto žmurkanie potláča. Je to podobné, ako keď stiahneš hlasitosť rádia a sústredíš sa len na jeden hlas v miestnosti. Ide o stratégiu, ako minimalizovať stratu informácií.
Čo to celé znamená v bežnom živote
Doteraz vedci často sledovali rozšírenie zreníc ako znak mentálnej námahy. Žmurkanie sa považovalo skôr za rušivý prvok, ktorý sa z dát odstraňoval. Tento výskum ukazuje opak.
Frekvencia a načasovanie žmurkania môže byť jednoduchým ukazovateľom kognitívnej záťaže. Navyše ide o niečo, čo sa dá sledovať aj mimo laboratória, v reálnom živote.
Komentáre