Vyžaduje si tvoj pes neustále pozornosť a otravuje ťa? Tréner psov ukázal chybu, ktorú robí takmer každý majiteľ
Pes, ktorý sa neustále dožaduje pozornosti, si často len opakuje správanie, ktoré mu fungovalo. Tréner psov ukazuje, prečo ignorovanie zaberá, kedy môže správanie krátkodobo eskalovať a ako psa naučiť byť v pokoji.
Pes ti skáče do tváre, strká ňufák do ruky, neustále ťa sleduje a vyžaduje si pozornosť? Na prvý pohľad to môže pôsobiť milo. Veď ťa má rád. Lenže práve tu robí väčšina majiteľov zásadnú chybu. Podľa trénera psov z Hamilton Dog Training nejde o lásku, ale o naučený vzorec správania, ktorý si často nevedomky vytvárame sami.
Keď pes zistí, že dotieranie funguje, začne ho používať stále častejšie. A čím viac mu vyhovuješ, tým viac si o pozornosť pýta. Výsledkom nie je vyrovnaný pes, ale zviera, ktoré nevie vypnúť a neustále čaká na ďalší podnet.
Nie každé „otravovanie“ je zlozvyk
Ešte predtým, než začneš psa cielene ignorovať, je dôležité položiť si jednu zásadnú otázku. Má pes naplnené svoje základné potreby?
Pes, ktorý bol desať hodín sám doma, nemal poriadnu prechádzku, mentálnu stimuláciu ani kontakt, nie je dotieravý. Má deficit. A ignorovanie v takom prípade problém nerieši, len ho prehĺbi.
Tréning vynucovania pozornosti má zmysel až vtedy, keď má pes dostatok pohybu, vody, venčenia a mentálneho zamestnania. Až potom môžeme hovoriť o zlozvyku, nie o potrebe.
Schopnosť nerobiť nič je zručnosť, ktorú sa pes musí naučiť
Hamilton Dog Training zdôrazňuje jednu často prehliadanú vec. Byť v pokoji nie je samozrejmosť. Je to naučené správanie.
Veľa psov dnes žije v neustálom očakávaní. Loptička, hračka, pozornosť, pohyb. Mozog je stále zapnutý. Takýto pes potom nevie ležať, oddychovať a len tak byť.
Schopnosť upokojiť sa súvisí aj s hormónmi. Pes, ktorý je dlhodobo prestimulovaný, má zvýšenú hladinu stresových hormónov a vypnúť jednoducho nedokáže. Práve preto sú často účinnejšie čuchacie hry, hlavolamy a pokojná mentálna práca než nekonečné hádzanie loptičky.
Povel „miesto“ ako základ riešenia
Keď pes príde a vynucuje si pozornosť, tréner odporúča jednoduchý postup. Nepohladkať. Nekomentovať. Poslať psa na miesto. Pelech, deka alebo podložka, kde má pes jasné hranice.
Nejde o trest ani o ignorovanie psa ako takého. Ide o presmerovanie správania. Pes namiesto chaosu dostáva jasnú úlohu a možnosť upokojiť sa.
Zároveň sa učí, že dotieranie nefunguje. A to je kľúčové.
Prečo ignorovanie funguje a kedy je najväčšie riziko
V behaviorálnej psychológii existuje pojem extinction, teda vyhasínanie správania. Ak správanie neprináša odmenu, postupne mizne.
Tu však prichádza moment, na ktorom zlyhá najviac ľudí. Takzvaný extinction burst, explózia vyhasínania.
Pes najskôr správanie zintenzívni. Ak doteraz len strkal do ruky, začne štekať, hrabať labou alebo byť hlučnejší. Skúša, čo ešte zaberie.
Ak v tomto bode povolíš, naučíš psa presný opak. Že keď zvýši intenzitu, cieľ dosiahne. A tým si do budúcna vypestuješ ešte problémovejšie správanie.
Ak však vydržíš a zostaneš dôsledný, frekvencia správania začne klesať až úplne zmizne.
Namiesto zákazu daj psovi nový nástroj
Povedať psovi len „nerob to“ je pre neho ťažké. Oveľa lepšie je ukázať mu, čo má robiť namiesto toho.
Ak pes vyskakuje, nauč ho, že pozornosť prichádza len vtedy, keď má všetky štyri laby na zemi. Alebo keď si automaticky sadne. Tým mu dávaš jasnú a férovú alternatívu, ako získať to, čo chce.
Pes sa tak neučí frustrácii, ale sebaregulácii.
Pravidlá musia platiť pre všetkých
Jeden z najväčších problémov v praxi je nekonzistentnosť v rodine. Ty psa pošleš na miesto, partner ho pohladí. Deti reagujú na kňučanie.
Pre psa je to chaos. Raz správanie funguje, raz nie. A neistota zvyšuje stres aj dotieravosť.
Ak má tento prístup fungovať, pravidlá musia platiť pre všetkých členov domácnosti. Vždy. Bez výnimiek.
Pes sa neučí z tvojich úmyslov. Učí sa z výsledkov. A presne o tom je tento tréning.
Komentáre