Stačia tri vety a ľudia ťa v rozhovore začnú brať vážne. Väčšina ich nikdy nepoužije, upozorňuje expert na komunikáciu

Stačí pár viet a zrazu sa mení dynamika celej miestnosti. Ľudia ťa začnú viac počúvať, menej skákať do reči a rozhovor sa prestane rozpadávať do chaosu. Nejde o krik, manipuláciu ani hranie sa na šéfa. Ide o autoritu v komunikácii. Presne tú, ktorú vo svojom videu rozoberá expert na komunikáciu Petr Vojnar zo Sebacademy.

Jeho pointa je jednoduchá, ale prekvapivo účinná. Autorita nevzniká z hlasitosti ani sebavedomých gest. Vzniká z toho, kto určuje smer, kto sa opiera o skúsenosť a kto pomenúva ďalší krok. A na to ti stačia tri typy viet.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Prečo niektorí ľudia znejú ako autorita, aj keď nehovoria viac než ostatní

Určite to poznáš. V miestnosti sedí viac ľudí, všetci hovoria približne rovnako dlho, no jeden z nich má prirodzene navrch. Keď prehovorí, ostatní spozornejú. Nie preto, že by bol agresívny, ale preto, že vedie rozhovor.

Z pohľadu psychológie ide o riadenie rámca. Ten, kto určuje rámec rozhovoru, teda o čom sa hovorí, kam sa ide a čo je cieľom, získava automaticky vplyv. Petr Vojnar to vo videu ukazuje na troch jednoduchých jazykových nástrojoch.

Slovo „smer“ je nenápadná zbraň autority

Prvý trik stojí na jednom jedinom slove. Smer. Keď ho použiješ, prestávaš byť účastníkom debaty a stávaš sa jej navigátorom.

Keď toto slovo použiješ, ľudia spozornejú

Vety ako „Chcem nastaviť smer tejto konverzácie“ alebo „Nepáči sa mi, kam sa to uberá“ neriešia emócie ani osobné názory. Riešia trajektóriu. Naznačuješ nimi, že rozhovor má cieľ a že niekto musí držať kormidlo.

Pre laika je to podobné ako v aute. Keď niekto povie, že jazda je nepríjemná, je to len pocit. Keď však povie, že ideme zlým smerom, rieši sa navigácia. A navigáciu má pod kontrolou ten, kto ju pomenoval.

Skúsenosť z teba robí človeka, ktorému sa verí

Druhý pilier autority je skúsenosť. Nie v zmysle titulov či rokov praxe, ale v spôsobe, ako o nej hovoríš.

Prečo veta o minulosti mení vnímanie

Keď povieš „V minulosti sa mi osvedčilo…“ alebo „V podobných situáciách zvyknem…“, v hlave poslucháča sa okamžite rozsvieti kontrolka. Tento človek to už zažil. Vie, kde sú slepé uličky.

Nejde o dokazovanie pravdy. Ide o vytvorenie dojmu, že nehovoríš teoreticky. Presne na to Petr Vojnar upozorňuje. Autorita nevzniká z argumentov, ale z kontextu, v ktorom ich vyslovíš.

Ten, kto určuje ďalší krok, automaticky vedie

Tretí trik je možno najsilnejší. Určovanie ďalšieho kroku.

Prečo ľudia podvedome nasledujú toho, kto dá smer pokračovania

Vety typu „Rád by som sa sústredil na to podstatné“ alebo „Potrebujem, aby sme sa držali témy“ robia jednu zásadnú vec. Ukazujú, že rozhovor nemá byť len výmena názorov, ale proces, ktorý niekam smeruje.

Z fyzikálneho pohľadu je to podobné ako pri pohybe telies. Systém bez smeru sa rozpadá do chaosu. Systém s jasne daným ďalším krokom má stabilitu. V komunikácii funguje rovnaký princíp.

Najväčšia chyba, ktorá zničí autoritu v jednej vete

Tieto vety fungujú len vtedy, ak ich nepodkopeš sám. Najčastejšia chyba je, že ich začneš vysvetľovať, obhajovať alebo zjemňovať.

Ak po vete „Chcem nastaviť smer tejto diskusie“ nasleduje dlhé „lebo ja vlastne len…“, autorita sa rozpadá. Podľa Petra Vojnara platí jednoduché pravidlo. Autorita sa neobhajuje. Ona pomenúva a ide ďalej.

Zrazu je v rozhovore pokoj, menej chaosu a ty máš pocit, že držíš veci v rukách. Nie silou. Ale slovami, ktoré presne vedia, kam mieria.