Situácia, ktorú zažil už takmer každý. Niečo povieš potichu, možno len tak popod nos, a niekto v miestnosti sa okamžite otočí a zareaguje. O chvíľu neskôr však voláš úplne nahlas z druhej izby a odpoveď neprichádza. Znie to ako paradox, ktorý ťa neraz dokáže poriadne vytočiť.
Vedel si však, že za týmto javom je pomerne jednoduché vysvetlenie? Vo väčšine prípadov nejde o to, že by ťa človek fyzicky nepočul, ale skôr o to, či ti venuje pozornosť a ako jeho mozog daný zvuk spracuje.
Prečo ženy počujú, keď šepneš, ale muž nepočuje, keď ho žena volá?
Na začiatok je dôležité ujasniť si jednu zásadnú vec. Počuť a počúvať nie je to isté. Pri počutí zvuk dorazí do ucha a spracuje sa v sluchovom aparáte. Pri počúvaní však musí mozog zvuku vedome prideliť pozornosť.
Mozog totiž nefunguje ako nahrávacie zariadenie. Neustále triedi podnety, filtruje šum a rozhoduje, čo je dôležité a čo môže ignorovať. Ak je človek hlboko ponorený do úlohy, okolité hlasy často odsúva na okraj vnímania. Ak však zaznie niečo emocionálne, nezvyčajné alebo významovo dôležité, mozog to zachytí aj potichu.
Cocktail party efekt
Tento jav má v psychológii aj svoj názov, cocktail party efekt. Mozog dokáže v hlučnom prostredí selektívne ignorovať väčšinu zvukov a zamerať sa len na jeden konkrétny podnet. Typickým príkladom je ticho vyslovené meno uprostred šumu.
Práve preto niekto zaregistruje šepot, no úplne odignoruje hlasné volanie z druhej izby. Volanie „do prázdna“ nemá jasný spúšťač pozornosti a mozog ho vyhodnotí len ako ďalší hluk v pozadí.
Tunelové videnie verzus panoramatické počúvanie
Veľkú rolu zohráva aj spôsob sústredenia. U mužov sa častejšie objavuje takzvaný monotropizmus, schopnosť hlbokého sústredenia na jednu úlohu. Keď muž sleduje film alebo niečo opravuje, jeho mozog má tendenciu „vypnúť“ sluchové vstupy, ktoré s danou činnosťou nesúvisia.
Nejde o ignoráciu ani nezáujem, ale o biologické nastavenie pozornosti na jeden cieľ.
Selektívny sluch ako obranný mechanizmus
V niektorých prípadoch však nejde len o sústredenie, ale aj o psychológiu. Existuje jav známy ako selektívny sluch. Ak na niekoho dlhodobo voláme z druhej izby najmä s požiadavkami alebo povinnosťami, mozog si môže vytvoriť obranný mechanizmus a tieto podnety začne filtrovať ešte skôr, než sa dostanú do vedomia.
Rozdiely v biologickom vnímaní zvuku
K rozdielom v reakciách prispieva aj samotná biológia sluchu. Citlivosť na frekvencie sa medzi ľuďmi líši. Niekto lepšie vníma vyššie frekvencie, ako je šepot, iný zas nižšie frekvencie, teda hlboké hlasy.
Výskumy ukazujú, že ženy bývajú citlivejšie na vyššie frekvencie, zatiaľ čo muži častejšie reagujú na nižšie tóny. S vekom sa navyše u mužov častejšie zhoršuje sluch práve vo vyšších pásmach.
Hormóny a sluch
Svoju úlohu zohrávajú aj hormóny. Estrogén má ochranný vplyv na sluchové bunky vo vnútornom uchu, čo môže vysvetľovať, prečo ženy v mladšom a strednom veku často počujú o niečo lepšie než muži. Ide však o populačné priemery, nie absolútne pravidlá.
Čo robiť, aby ťa druhý naozaj počul
| Čo nefunguje | Čo funguje |
|---|---|
| Kričanie z inej miestnosti cez zapnutý televízor alebo digestor | Prísť do miestnosti a nadviazať očný kontakt |
| Začať hovoriť bez varovania | Osloviť menom a dať krátku pauzu |
| Rozprávať k niekomu otočenému chrbtom | Počkať, kým odloží mobil alebo vypne TV |
Kedy už nejde o pozornosť, ale o zdravie?
- človek sleduje pery rečníka, aby mu rozumel,
- odpovedá „áno“ alebo „hm“ aj na otázky, ktorým nerozumel,
- má problém porozumieť reči v hlučnom prostredí,
- nastavuje televízor na hlasitosť nepríjemnú pre okolie.
V takom prípade je vhodné odborné vyšetrenie sluchu.
To, že niekto zachytí šepot, ale nereaguje na hlasné volanie, nie je záhada ani zlá vôľa. Ide o kombináciu biológie sluchu, nastavenia pozornosti, významu informácie, zvyklostí a prostredia. Niekedy je za tým oslabený sluch, inokedy len mozog, ktorý sa rozhodol sústrediť inde.
