Pes, ktorý zostane ležať aj vo chvíli, keď odídeš z miestnosti, nie je dôkazom tvrdej výchovy ani výnimočnej autority majiteľa. Väčšinou je to len výsledok dobre nastavenej práce s detailmi, ktoré sa pri bežnom tréningu ignorujú. Práve tam sa povel najčastejšie rozpadne. Funguje, kým stojíš pri psovi a držíš v ruke pamlsek. O krok ďalej už nie.
V tréningu, ktorý ukazuje tréner psov Will Atherton, nie je žiadny trik ani skratka. Väčšinu času sa tam nič „zaujímavé“ nedeje. Práve v tom je rozdiel oproti bežnému cvičeniu, kde sa chyby maskujú povelmi a opravami.
Prečo sa povel „ľahni a zostaň“ v reálnom živote tak často rozpadá
Najčastejší problém nie je v psovi. Je v tom, že majiteľ pýta viac, než čo pes aktuálne zvláda. Príliš skoro pridá vzdialenosť, rozptýlenie aj čas. Keď pes zlyhá, príde opakovanie povelu alebo korekcia. Tým sa však pes nenaučí zotrvanie. Naučí sa len to, že povel má pohyblivé hranice.
V praxi to vyzerá vždy rovnako. Pes si ľahne. Majiteľ cúvne. Pes sa zdvihne. Zaznie „zostaň, zostaň…“. Chyba sa z stala, no tréning pokračuje, akoby sa nič nedialo. Takto vzniká správanie, ktoré vyzerá poslušne, ale je krehké a závislé od okolností.
Nesprávne načasovanie povelu
Jedna z najviac prehliadaných vecí v Athertonovom postupe je načasovanie povelu. Slovo „ľahni“ neprichádza na začiatku. Prichádza až vtedy, keď je správanie predvídateľné. Keď tréner vie, že pes si ľahne aj bez slov.
Povel sa tým nestáva prosbou. Stáva sa presným označením správania, ktoré už existuje. Marker (krátke slovo alebo zvuk, ktorým psovi oznamuješ „presne toto bolo správne“) potom prichádza v presnom momente dokončenia polohy. A odmena medzi laby nie je detail. Je to mechanizmus, ktorým sa buduje zotrvanie, nie pohyb.
Ako v praxi trénovať povel „ľahni a zostaň“
Rozdiel medzi tréningom, ktorý funguje len doma, a tým, ktorý obstojí aj mimo komfortnej zóny, sa ukazuje na úplných základoch.
- Krok 1: Odmeňuj výhradne v polohe. Pamlsky dávaj medzi predné laby, nie vysoko z ruky. Pes sa učí, že zotrvanie v ľahu sa oplatí.
- Krok 2: Buduj čas zotrvania bez pohybu. Najprv 5 sekúnd, potom 10, potom 30. Ty stojíš pri psovi.
- Krok 3: Pridaj vzdialenosť. Jeden krok dozadu a okamžitý návrat. Až potom viac.
- Krok 4: Pridaj mierne rozptýlenie. Pohyb ruky, tlesknutie, krátky poskok.
Keď sa začneš hýbať, pridáš čas a ešte aj rozptýlenie, pes sa zákonite zdvihne. Nie preto, že by vzdoroval, ale preto, že dostal viac, než dokáže v tej chvíli spracovať. V takom momente má zmysel vrátiť sa o krok späť, zjednodušiť situáciu a znovu odmeniť presne tam, kde má pes zostať.
Ako pes číta naše správanie počas tréningu
| Akcia majiteľa | Čo sa pes v skutočnosti učí |
|---|---|
| Opakovanie „zostaň, zostaň…“ | Povel neplatí hneď, môžem ho ignorovať. |
| Pamlsek podaný vysoko nad hlavu | Musím vstať alebo sa pohnúť, aby som ho získal. |
| Ukončenie cviku bez uvoľňovacieho povelu | Môžem odísť, kedy uznám za vhodné. |
Tieto detaily nie sú kozmetické. Tvoria jazyk tréningu, ktorému pes rozumie lepšie než slovám.
Uvoľnenie nie je detail, ale samostatné pravidlo
Jedna z najčastejších skrytých chýb pri cviku „ľahni a zostaň“ je nejasné uvoľnenie. Mnoho psov sa pohne po markeri, po pohybe ruky alebo po zjedení odmeny. Nie preto, že by „neposlúchali“, ale preto, že nikdy nedostali jasnú informáciu, kedy je správanie ukončené.
Uvoľňovací povel musí byť jasný a konzistentný. Použi jedno slovo, napríklad „voľno“ alebo „okay“, a spoj ho s rovnakým gestom ruky smerom od psa. Až vtedy sa pes smie postaviť a odísť. Do tej chvíle je v práci, aj keď už zaznel marker.
@thepainfreepettrainer How to teach your dog to downs stay around distractions. #dogtrainingtips #dogtrainingforbeginners #puppytraining ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer
Má to aj odvrátenú stranu. Tento spôsob tréningu je pomalý a nenápadný. Často máš pocit, že sa nič nedeje, len stojíš a čakáš. A práve tam väčšina ľudí začne tlačiť. Keď vydržíš, pes to spraví za teba. Keď nie, cvik sa rozsype presne v momente, keď ho potrebuješ najviac.
Keď pes zostane v „ľahni a zostaň“ aj bez dozoru, nie je to o poslušnosti. Je to o tom, že pravidlá boli jasné od začiatku. A to sa neukáže na cvičisku, ale v bežných situáciách, kde nemáš čas opravovať chyby.
