Každý z nás to pozná. Keď máš za sebou dlhý deň v práci, pohádal si sa s blízkymi alebo si jednoducho psychicky vyčerpaný, potrebuješ vypnúť. Niekto ide na prechádzku do prírody, iní bezmyšlienkovite scrollujú sociálne siete a niekto si urobí radosť tým, že nakupuje. Môže to znieť zvláštne, no nakupovanie môže byť skutočne spôsob, ako si na chvíľu zlepšiť náladu. Otázka však znie, či je to zdravý mechanizmus a kde sa nachádza hranica medzi nevinným potešením a problémovým správaním.
Vedel si, že nakupovanie ti môže zlepšiť náladu?
Pre nakupovanie s cieľom zlepšiť si náladu existuje v angličtine pojem retail therapy. Často sa používa v žartovnom kontexte, no v skutočnosti má aj reálne psychologické základy. Výskumy aj odborníci ukazujú, že nakupovanie má merateľný vplyv na fungovanie nášho mozgu.
Psychologička Susan Albersová z Cleveland Clinic vysvetľuje, že samotný akt nakupovania aktivuje centrá odmeny v mozgu. Podobne ako pri sladkej odmene alebo fyzickej aktivite sa uvoľňujú dopamín a endorfíny, teda látky, ktoré sú spojené s pocitom radosti, motivácie a krátkodobého uspokojenia.
Nakupovanie nám zároveň môže prinavrátiť pocit kontroly. Keď máš pocit, že veci okolo teba sa vymykajú spod kontroly, samotný výber produktu a rozhodnutie kúpiť si niečo „pre seba“ môže vytvoriť ilúziu, že máš situáciu opäť vo vlastných rukách. Už samotný proces rozhodovania dokáže dočasne zmierniť napätie a navodiť pocit, že si niečo zvládol.
Zaujímavé je, že náladu dokáže zlepšiť dokonca aj predstava budúcej radosti. Už len myšlienka na to, ako sa budeš cítiť v novom oblečení, s novou kozmetikou alebo technikou, môže aktivovať rovnaké mozgové mechanizmy ako samotný nákup.
Nakupovanie ako uvoľnenie stresu
Aj keď to môže pôsobiť ako psychologická hračka pre lepší pocit, odborníci upozorňujú, že nejde len o placebo. Prechádzanie obchodmi, prezeranie výkladov, porovnávanie produktov alebo scrollovanie e-shopov je pre mozog spojené s očakávaním odmeny. Svetlá, farby, hudba a vizuálne podnety v kamenných obchodoch dokážu na chvíľu odpútať pozornosť od stresu a nepríjemných myšlienok.
Podobne funguje aj online nakupovanie. Dizajn e-shopov, nekonečné zoznamy produktov a personalizované odporúčania cielene pracujú s mechanizmami odmeny. Významnú rolu zohráva aj čakanie na balík. Práve toto obdobie očakávania udržiava zvýšenú hladinu dopamínu, vďaka čomu sa človek cíti lepšie ešte skôr, než mu zásielka dorazí.
Kde je hranica medzi zdravým nakupovaním a nezdravým kompulzívnym správaním?
Problém nastáva vtedy, keď sa z nakupovania stane hlavný alebo jediný spôsob, ako zvládaš negatívne emócie. Ak siahaš po nákupe automaticky zakaždým, keď cítiš stres, smútok alebo frustráciu, môže sa z nevinnej úľavy stať návykové správanie. Dlhodobo to môže viesť k finančným problémom, pocitom viny a ešte väčšiemu psychickému tlaku.
Ako zistíš, že nakupuješ impulzívne?
Kompulzívne nakupovanie sa vyznačuje tým, že sa opakuje častejšie, než si pôvodne plánoval. Kupuješ veci, ktoré reálne nepotrebuješ, často pod vplyvom emócií a v momentoch, keď si psychicky vyčerpaný. Toto správanie býva silno motivované vnútorným napätím alebo stresom a pokračuje aj napriek tomu, že si uvedomuješ jeho negatívne dôsledky.
Retail therapy môže fungovať ako občasný psychologický ventil, ktorý pomôže zvládnuť stres, posilniť pocit kontroly a krátkodobo zlepšiť náladu. Ak sa však nákup stane jediným nástrojom, ktorým riešiš svoje emócie, mení sa na kompulzívne správanie. To už neprináša úľavu, ale postupne prehlbuje problémy, pred ktorými sa snažíš utiecť.
