Tréner psov ukázal, ako naučiť psa upokojiť sa aj v rušnom prostredí, aby nebol stále v pohotovosti

Pes, ktorý sa nevie upokojiť, keď si sadneš, nebýva rozmaznaný. Často je len v neustálom napätí. Tréner vysvetľuje, ako psa naučíš oddychovať aj bez povelov.
Pes_pohlad_1.jpg
Zdroj: Vedelisteze.sk / Martin Borko

Ak máš doma psa, ktorý ožije v sekunde, keď si sadneš, nejde o maličkosť. Je to signál, že pes nevie existovať v blízkosti človeka bez úlohy. Oddych sa mení na čakanie, pokoj na napätie. Presne na tento problém mieri tréning, ktorý popularizuje známy tréner psov Will Atherton. Neponúka ale žiadne trik ani rýchle riešenie. Skôr nastavuje zrkadlo tomu, ako pes doma funguje.

Pokoj nie je povel, ale stav.

Toto je veta, na ktorej celý koncept stojí. Ak pes dokáže ležať len vtedy, keď niečo očakáva, nejde o oddych. Ide o pasívnu pohotovosť. A tá je pre nervový systém vyčerpávajúca.

Prečo obyčajné „ničnerobenie“ funguje lepšie než povely

Atherton z tréningu vyhadzuje všetko, na čo sú majitelia zvyknutí. Žiadne „ľahni“, žiadne pozeranie sa psovi do očí, žiadne upokojujúce hladkanie. Jednoducho si sadneš a prestaneš riešiť psa. Pozeráš pred seba, prípadne do telefónu. Pes má vodítko len ako poistku, aby neodišiel. Odmenu máš pri sebe, ale nesnažíš sa ňou nič vyvolať. Čakáš, čo spraví sám.

pes sa pozera na cloveka
Zdroj: Vedelisteze.sk

Pre psa je to nezvyčajné. Človek je prítomný, ale nevyžaduje výkon. Nevytvára tlak. A práve v tejto prázdnej situácii začne pes skúšať správanie, ktoré vedie k uvoľneniu. Ľahnutie nie je cieľ. Je to vedľajší efekt.

Vysvetľuje, že keď si pes polohu vyberie sám a následne zažije pokoj a odmenu, nevzniká poslušnosť. Vzniká návyk. A návyky sú dôležitejšie než povely.

pes dostane odmenu
Zdroj: Martine z Pixabay

Čo máš spraviť, keď si naozaj sadneš doma na gauč

Sadneš si. Ideálne tam, kde sa doma normálne zastavíš, nie na „tréningové miesto“. Pes má vodítko len natoľko krátke, aby nemohol skákať po byte, ale stále sa vedel pohodlne uložiť. V ruke máš maškrty, ale nesnažíš sa nimi nič vyvolať. Nie si aktívny. Nie si tréner. Si len prítomný.

Pozeráš pred seba alebo do telefónu. Nepozeráš na psa, nehovoríš naňho, nesnažíš sa ho upokojiť hlasom ani dotykom. Ak niečo z tohto robíš, celý princíp sa rozpadá. Pes musí zistiť sám, že tentoraz z teba nič nedostane.

Až keď sa jeho telo reálne uvoľní, nie keď si len formálne ľahne, prichádza odmena. To znamená moment, keď prestane sledovať tvoju ruku, prenesie váhu na bok, položí hlavu na zem alebo sa ozve hlboký výdych. Vtedy áno. Vtedy si trafil stav, nie polohu.

pes je v klude a relaxuje
Zdroj: Michelle z Pixabay

Tento detail je kľúčový. Väčšina ľudí odmeňuje príliš skoro a tým si vyrobí psa, ktorý leží, ale mentálne nespí.

Prečo pes síce leží, ale v skutočnosti neoddychuje

Čakanie vyzerá nenápadne. Pes leží, ale svaly má v napätí. Sleduje ruku, oči sú fixované, telo je pripravené vyskočiť.

Kľud spoznáš inak. Váha ide na bok, svaly povolia, pohľad zmäkne alebo sa otočí preč. Pes prestáva riešiť, čo robíš ty.

Ak odmeňuješ prvý stav, učíš psa trpezlivo čakať. Ak odmeňuješ druhý, učíš ho vypnúť. Rozdiel je obrovský, no v praxi sa často ignoruje.

@thepainfreepettrainer How to teach your dog to settle down in a public space with distractions #dogtraining #puppytraining #dogtrainer #dogsoftiktok #puppy ♬ original sound – TPFPT | thepainfreepettrainer

Čo majitelia robia zle, aj keď si myslia, že nie

V praxi sa to najčastejšie pokazí v momente, keď má majiteľ potrebu zasiahnuť. Pes sa pohne a príde „ľahni“. Pes je nervózny a človek ho začne upokojovať hlasom alebo pohľadom. Práve tým sa z pokojového cvičenia stáva ďalšia forma kontroly.

Pes sa znovu prepne do režimu sledovania signálov a celý princíp sa rozpadá. Keď pes začne štekať alebo sa zahryzne do vodítka, nejde o problém, ktorý by si mal riešiť aktívne. Je to len prejav frustrácie z toho, že tentoraz nedostáva spätnú väzbu. Vodítko má vtedy jedinú úlohu. Zabezpečiť, aby si pes nemohol odmeniť napätie pohybom. Ak naň dosiahne, je jednoducho príliš dlhé.

Čas tu nehrá hlavnú rolu. Nejde o to vydržať päť či desať minút. Úspech nastáva vtedy, keď pes vypne skôr, než cvičenie ukončíš ty. Ak sa to nestane, skonči skôr a vráť sa k tomu neskôr. Tlak na výdrž produkuje presný opak toho, čo chceš dosiahnuť.

A potom je tu realita vonkajšieho prostredia. To, že pes dokáže oddychovať doma, ešte nič neznamená. Pokoj je silne viazaný na kontext. Lavička v parku, kaviareň alebo čakáreň sú pre psa úplne nový svet a rovnaký stav si tam musí znovu vybudovať. Bez skratiek a bez očakávaní, že to pôjde hneď.