Tukové bunky sa nerodia len z prejedania. Vedci teraz ukázali, že telo má mechanizmus, ktorý vie bunku zastaviť ešte skôr, než sa z nej stane tuková. Nie je to hormón ani zázračná pilulka. Je to spôsob, akým si bunka „prečíta“ svoje gény.
Vedci z KAIST prišli na to, že tvorba tukových buniek nemá len plynový pedál, ale aj brzdu. Ak je zapnutá, bunka sa tukovou vôbec nestane.
Prečo samotná diéta nestačí: tukové bunky pri chudnutí nezmiznú, len sa zmenšia
Chudnutie nefunguje tak, že by si sa tukových buniek zbavil. Ty ich len „sfúkneš“. Počet ostáva rovnaký, len majú menší objem. Aj preto sa kilá tak ľahko vracajú.
Doteraz sa bralo ako fakt, že hlavné slovo pri tvorbe tuku má PPARγ, čo je proteín, ktorý v bunke zapína celý program premeny na tukovú bunku. Keď sa aktivuje, bunka sa jednoducho vydá týmto smerom. Nová štúdia publikovaná v Science Advances však ukazuje, že aj tento „šéf“ má nad sebou ešte niekoho, kto mu vie zatrhnúť brzdu.
Inak povedané, telo vie celý proces tvorby tuku stopnúť naraz. Nemusí meniť DNA, len rozhodne, ktoré gény sa pustia do práce a ktoré ostanú ticho.
Nie každá bunka musí skončiť ako tuková. Vedci ukázali, prečo
Hlavní hráči sa volajú YAP a TAZ. Sú to bielkoviny, ktoré bunkám posúvajú pokyny, čo majú robiť ďalej, či pokračovať v raste, alebo sa vydať cestou premeny na tukovú bunku. Patria do tzv. Hippo signálnej dráhy, ktorá riadi, kedy sa bunky delia, dozrievajú a aký typ bunky z nich nakoniec vznikne.
Kľúčová novinka je v tom, ako presne YAP a TAZ túto „brzdu“ zapínajú. Keď sa aktivujú, zapnú ďalší gén s názvom VGLL3. Ten nie je len ďalším kolieskom v stroji, správa z KAIST zdôrazňuje, že ide o tzv. „downstream target“, ktorý zasahuje do enhancérov, teda vzdialených regulačných oblastí DNA. Práve tam sa rozhoduje, či sa celý tukový program vôbec spustí.
Nie je to ako vypnúť jedno svetlo. Je to ako zhodiť hlavný istič v dome, vysvetľujú výskumníci.
„Toto je prvý dôkaz, že diferenciácia tukových buniek je riadená presne na epigenetickej úrovni, nielen zapínaním a vypínaním génov,“ hovorí profesor Dae-Sik Lim.
Nejde o spätný chod hotových tukových buniek, ale o stopku pred ich vznikom
Tu je dôležité spresnenie: výskum sa sústreďuje najmä na proces diferenciácie, teda na to, ako sa z prekurzorových buniek (preadipocytov) stávajú tukové bunky. Správa z KAIST nehovorí o tom, že by už hotové tukové bunky masovo menili svoju identitu späť.
Práve naopak. Vedci pripomínajú, že keď sú tukové bunky raz vytvorené, je veľmi ťažké ich zredukovať. Preto je tento „vypínač“ taký dôležitý: zasahuje ešte predtým, než sa bunka rozhodne stať tukovou.
Objav teda nemení minulosť buniek, ale ich budúcnosť. Ukazuje, že telo má mechanizmus, ktorý vie celý tukový program zastaviť skôr, než sa vôbec rozbehne.
Ako môže ovplyvňovanie tukových buniek zmeniť prístup k chudnutiu
Nie, zajtra si týmto mechanizmom tuk nevypneš. Zatiaľ ide o výskum na bunkách a myšiach, nie o hotovú liečbu. Ale ukazuje niečo, čo bežné rady o chudnutí často úplne obchádzajú. Tuk v tele nie je len pasívna zásoba energie, ktorú stačí „spáliť“. Je to biologický program, ktorý si telo samo zapína, keď má pocit, že prichádzajú horšie časy.
Tento pocit však nevzniká len z jedla, ale aj zo stresu, výkyvov energie, hladovania a chaotického režimu. Keď telo dostáva signál „šetri, ukladaj, priprav sa“, nové bunky sa ochotnejšie menia na tukové.
Vedci k tomuto záveru dospeli pomocou moderných metód, ako je Next-Generation Sequencing (NGS) a analýza jednotlivých buniek. Vďaka tomu mohli sledovať, ako sa mení aktivita génov a epigenetické značky počas celého procesu premeny buniek na tukové.
Význam objavu nespočíva len v chudnutí. Tlačová správa výslovne spomína aj stukovatenie pečene a inzulínovú rezistenciu. To posúva celý výskum z roviny „estetiky“ do roviny vážnych metabolických ochorení.
Práve do tohto momentu mieria vedci: nesnažia sa tuk len míňať, ale chcú ovplyvniť samotné rozhodnutie bunky, či sa tukovou vôbec stane. Ak sa tento mechanizmus raz podarí bezpečne ovplyvniť aj u ľudí, liečba obezity či stukovatenia pečene by nemusela stáť len na spaľovaní tuku, ale aj na blokovaní jeho vzniku.
