Káva má povesť rýchleho „štartéra“ mozgu. Väčšina ľudí ju pije automaticky, lebo únava, rutina alebo zvyk. Najnovšie dlhodobé dáta ukazujú niečo oveľa zaujímavejšie. Nepozerala sa na to, či ťa preberie, ale to, čo sa deje s tvojim mozgom o desať, dvadsať či štyridsať rokov, keď ju piješ pravidelne. A ukazuje sa, že malé množstvo kofeínu môže v tomto príbehu zohrať nenápadnú, ale merateľnú rolu.
Čo ukázali štyri desaťročia dát: pomáha len „tak akurát“
Vedci z Harvardu a Mass General Brigham publikovali štúdiu v jamanetwork.com, ktorej sledovali viac než 131-tisíc ľudí až 43 rokov. Ide o jeden z najdlhších nutričných projektov na svete. A čísla sú prekvapivo konzistentné: ľudia, ktorí pili 2–3 šálky kofeínovej kávy denne alebo 1–2 šálky čaju, mali približne o 18 % nižšie riziko demencie než tí, ktorí kofeín takmer nepili.
Výskumníci sledovali tri úrovne toho, ako mozog starne: subjektívne problémy s pamäťou, výsledky objektívnych kognitívnych testov a napokon klinicky potvrdenú demenciu. Pri káve s kofeínom sa všetky tri parametre posunuli o kúsok lepším smerom.
Dôležité je ale prízvukovať, že viac kávy neznamenalo väčší efekt. Nad optimálnym rozsahom sa krivka úplne sploštila. Mozog jednoducho neoceňuje „kávový maratón“, funguje to len v malom, stabilnom dávkovaní.
Decaf ako zdravšia voľba? Pri mozgu to tak nefunguje
Ak si si myslel, že bezkofeínová káva je zdravšia voľba s rovnakými benefitmi pre mozog, táto štúdia hovorí, že to v tomto prípade neplatí. Decaf neukázal žiadny ochranný efekt.
To je silná indícia, že hlavným hráčom je kofeín. Ten v mozgu blokuje adenozínové receptory, ktoré signalizujú únavu a spomalenie nervovej aktivity. Keď sú dočasne zablokované, neuróny zostávajú aktívnejšie, udržujú vyšší tonus siete a znižuje sa riziko, že sa začnú „prepadať“ do dlhodobých funkčných porúch.
Káva aj čaj obsahujú aj polyfenoly a antioxidanty, ale keby zohrávali hlavnú úlohu, decaf by mal aspoň malý efekt. Nemá. Preto je mechanizmus pravdepodobne kombinácia kofeínu a jemných protizápalových vplyvov, ktoré sa však prejavia až pri dlhodobom a stabilnom pití.
Efekt je malý, ale stabilný. A objavuje sa aj u ľudí s genetickým rizikom
Autori štúdie priznávajú, že efekt je relatívne malý. Nie je to žiaden zázrak a ani štít proti demencii. Ide skôr o drobnú, ale dlhodobo stabilnú výhoda.
Zaujímavé však je, že rovnaký efekt videli aj u ľudí s vyšším genetickým rizikom. To naznačuje, že káva nie je len „marker zdravého životného štýlu“. Nie je to tak, že zdravší ľudia pijú viac kávy a preto majú lepšie výsledky. Kofeín tu pravdepodobne naozaj zohráva vlastnú úlohu.
Kontrastuje to aj s niektorými staršími výskumami, ktoré tvrdili, že veľa kávy môže riziko demencie zvýšiť. Tentoraz vedci nič také nevideli, extrémne množstvá neprinášali benefit, ale ani neškodili. Jednoducho sa efekt zastavil.
Ako piť kávu tak, aby z nej mozog niečo mal
| Čo spraviť | Prečo |
|---|---|
| Drž sa 2–3 šálok denne | V tomto rozsahu sa ukázal efekt. Vyššie dávky už nepridávajú žiadny bonus. |
| Nepi ju neskoro popoludní | Káva môže jemne pomôcť mozgu, ale rozbitý spánok ho poškodí omnoho viac. |
| Vyhni sa cukrovým latté | Glukózové výkyvy sú pre mozog horšie než kofeín. Čistá káva je tu jasná voľba. |
| Ber ju ako doplnok, nie ako ochranu | Káva nepokrýva pohyb, tlak, stravu ani spánok. Funguje len ako malý bonus navyše. |
