Väčšina ľudí robí pri výcviku jednu zásadnú chybu. Dajú psovi misku, prikážu „čakaj“, chvíľu ho napínajú a potom ho pustia. Myslia si, že trénujú disciplínu. V skutočnosti trénujú len to, ako veľmi sa má pes snažiť vydržať frustráciu.
Ak chceš psa, ktorý ti neukradne večeru zo stola, nevyštartuje po cyklistovi a dokáže sa vypnúť aj pri silnom rozptýlení, potrebuješ trénovať kontrolu impulzov. Nie slepé čakanie. Nie zákaz. Ale schopnosť vedome si vybrať teba namiesto toho, čo ho ťahá, vysvetľuje profesionálny tréner psov Brian Ferguson.
Myslíš si, že „čakaj“ stačí? Väčšina psov vtedy len potichu bojuje sama so sebou
Keď pes fixuje jedlo, jeho mozog ide na autopilota. Jedlo znamená prežitie. Čím lepšie vonia, tým silnejší impulz. Ak mu len prikážeš čakať, jeho hlava stále kričí: „Zober to!“
Rozdiel medzi „čakaním“ a kontrolou impulzov je zásadný. Pri čakaní pes potláča túžbu. Pri kontrole impulzov sa vedome otočí na teba a vyberie si inú možnosť.
Mnoho ľudí to robí opačne. Myslia si, že keď psa pochvália slovom „šikovný“, stačí to. Nestačí. V tej chvíli je pre jeho mozog stále najväčšia výhra miska na zemi.
Chceš si to vyskúšať hneď večer? Urob toto
| Fáza | Čo presne urobiť | Na čo si dať pozor | Čo je cieľom |
|---|---|---|---|
| Príprava | Priprav misku s bežnou večerou. Do ruky si vezmi hrsť extra chutných pamlskov (niečo hodnotnejšie než je v miske – napr. mäso, syr). |
Odmena v ruke musí byť lepšia než obsah misky. Ak nie je, pes nemá dôvod prepnúť pozornosť. | Počas cvičenia nevyhráva miska. Vyhrávaš ty. Hodnota musí byť na tvojej strane. |
| Ako ho nastaviť | Posaď psa alebo ho daj na jeho miesto. Polož misku na zem do takej vzdialenosti, aby na ňu nedosiahol okamžitým výpadom. |
Ak je miska príliš blízko, nastavíš príliš vysokú obtiažnosť a pes pravdepodobne zlyhá. | Buduješ kontrolu impulzu postupne. Začiatok musí byť zvládnuteľný. |
| Čakanie | Pes bude fixovať misku. Nehovor nič. Nepomáhaj si povelmi. Neopakuj „pozeraj sa na mňa“. | Ticho je kľúčové. Ak začneš hovoriť, pomáhaš mu. Cieľ je, aby rozhodnutie urobil sám. | Chceš, aby si vybral teba dobrovoľne, nie na základe tlaku. |
| Zlomový moment | V sekunde, keď čo i len na stotinu sekundy odtrhne zrak od misky a pozrie na teba, okamžite a nadšene ho odmeň z ruky. | Načasovanie je všetko. Ak meškáš, pes si nespojí odmenu s otočením hlavy. | Práve v tej mikrosekunde sa učí, že otočenie na teba prináša výhru. |
| Opakovanie | Zopakuj to 3–5 krát. Sleduj, ako sa interval medzi pohľadom na misku a pohľadom na teba skracuje. |
Neťahaj tréning príliš dlho. Krátke, intenzívne série fungujú lepšie než jedna dlhá. | Mozog sa učí rýchlymi opakovaniami. Buduješ návyk, nie maratón trpezlivosti. |
| Uvoľnenie | Až úplne na záver povedz „Voľno“ a dovoľ mu ísť k miske. | Nepúšťaj ho bez povelu. Uvoľnenie musí byť vedomé rozhodnutie, nie samovoľný výpad. | Učíš ho, že kontrola impulzu prináša prístup k tomu, čo chce. |
Možno sa teraz pýtaš, čo sa deje v jeho hlave pri tomto výcviku. Pes si začne spájať ten malý moment otočenia hlavy s výhrou. Nie miska, ale pohľad na teba mu prinesie lepší výsledok. A keď sa to zopakuje párkrát, mozog si to zapamätá.
Čo ak to nejde? Pes nie je robot…
Niekedy sa zasekneš a nevieš sa posunúť ďalej. Aj to je normálne.
- Pes vystrelí k miske? Pokojne ju zakry rukou alebo odnes. Nekrič. Nevyčítaj. Len mu nedaj úspech.
- Neotočí sa na teba vôbec? Zväčši vzdialenosť od misky. Začal si príliš ťažko.
- Je príliš rozrušený? Najprv ho trochu unav krátkou hrou alebo prechádzkou.
Najčastejší omyl, ktorí sa dopúšťajú majitelia psov, je, že začnú príliš ťažko. Položia misku hneď k nohám psa a čakajú zázrak. Začni jednoducho. Postupne pridávaj náročnosť.
Ak to funguje pri miske, bude to fungovať aj vonku
Toto cvičenie nie je ale o jedle. Ide o to, aby sa pes naučil zastaviť a pozrieť sa na teba, keď ho niečo láka.
Predstav si dvere. Zazvoní zvonček. Pes chce vyletieť. Namiesto kriku len čakáš, kým sa na sekundu otočí na teba. Hneď ho odmeníš. Znova to zopakuješ. Až potom otvoríš.
Alebo prechádzka. V diaľke iný pes. Tvoj sa napne. Namiesto ťahania vodítka čakáš, kým sa na chvíľu pozrie na teba. Odmena. Hotovo. Stále to isté dokola.
Niečo ho láka → otočí sa na teba → príde odmena. Ak to robíš pravidelne, príde moment, keď miska leží hneď vedľa neho a on sa aj tak pozerá na teba. Nie ale preto, že by mal z teba strach. Ale preto, že vie, že u teba sa oplatí byť. A vtedy už nemáš psa, ktorý len poslúcha. Máš psa, ktorý sa rozhoduje správne.
