Theta vlny súvisia s tým, ako veľmi je mozog „unavený“. Keď sa počas dňa hromadí potreba spať, ich aktivita býva vyššia. Ak po zdriemnutí klesli, znamená to, že sa znížil aj samotný tlak na spánok. Nejde teda len o pocit, že si oddýchnutý. Ide o zmenu, ktorú vieme zachytiť priamo na elektrickej aktivite mozgu.
Počas dňa mozog neustále spracúva informácie. Každý e-mail, rozhovor, rozhodnutie či nový podnet zanechá stopu v nervových spojeniach. Problém je, že tento proces nemá brzdu. Spojenia sa postupne zosilňujú a systém sa môže dostať do stavu, keď prijímanie ďalších informácií ide ťažšie.
Nová štúdia naznačuje, že krátky popoludňajší spánok môže tento stav dočasne upraviť.
V časopise NeuroImage vyšiel experiment, ktorý sledoval, čo sa stane s mozgom po približne 45 minútach popoludňajšieho spánku.
Po zdriemnutí bola celková synaptická sila nižšia, no schopnosť vytvárať nové spojenia bola vyššia než po rovnakom čase strávenom bdením. Nejde o rozpor. Ide o dva rôzne mechanizmy, ktoré sa dopĺňajú.
Nejde o koncentráciu. Ide o rovnováhu medzi dvoma typmi plasticity
Počas bdenia sa v mozgu postupne zosilňujú spojenia medzi neurónmi. Odborne sa to označuje ako asociatívna plasticita. V praxi to znamená, že si mozog vytvára a upevňuje spojenia podľa toho, čo zažívame a učíme sa. Práve na tomto stojí učenie.
Čím dlhšie sme však hore, tým viac sa tieto spojenia hromadia a zosilňujú. Preto existuje aj druhý mechanizmus, nazývaný homeostatická plasticita. Jeho úlohou je znížiť celkovú aktivitu spojení tak, aby sa systém nepresýtil a zostal funkčný.
Spánok tento proces spúšťa prirodzene. Nevymazáva spomienky. Skôr osekáva nadbytočný šum, aby vynikli relevantné signály. Výsledkom nie je slabší mozog, ale mozog pripravený opäť učiť sa.
Čo ukázali merania po 45 minútach spánku
Vedci z Medical Center University of Freiburg a University of Geneva sledovali 20 zdravých mladých dospelých počas dvoch popoludní. Raz si účastníci zdriemli, v priemere na 45 minút. Druhý deň zostali hore.
Priame meranie synapsií u zdravých ľudí nie je možné, preto výskumníci použili transkraniálnu magnetickú stimuláciu a EEG. Práve EEG prinieslo dôležitý detail: po spánku klesla theta aktivita (ide o typ mozgových vĺn, ktoré vieme zachytiť pomocou EEG. Ide o pomalšie elektrické kmity v rozsahu približne 4 až 8 hertzov).
Theta vlny súvisia s tým, ako veľmi je mozog „unavený“. Keď sa počas dňa hromadí potreba spať, ich aktivita býva vyššia. Ak po zdriemnutí klesli, znamená to, že sa znížil aj samotný tlak na spánok. Nejde teda len o pocit, že si oddýchnutý. Ide o zmenu, ktorú vieme zachytiť priamo na elektrickej aktivite mozgu.
Zároveň sa potvrdilo, že nižšia celková synaptická sila po spánku je presne to, čo teória synaptickej homeostázy predpokladá. Mozog „stíšil“ preťažené spojenia, čím vytvoril priestor pre ďalšiu asociatívnu plasticitu.
Prečo 45 minút a čo ak spíš kratšie alebo dlhšie
Priemer 45 minút nie je náhodný. Takýto interval už môže zahŕňať hlbšie fázy spánku, ktoré sú spojené s výraznejšou synaptickou reguláciou.
Krátky 15 až 20 minútový šlofík môže znížiť únavu, no nemusí priniesť rovnaký efekt na synaptickú rovnováhu. Naopak, pri dlhšom spánku, napríklad okolo 90 minút, sa zvyšuje riziko spánkovej zotrvačnosti, teda pocitu dezorientácie a „rozbitosti“ po zobudení.
Dôležité je povedať aj to, že účastníci boli mladí a zdraví. U seniorov alebo u ľudí s chronickou nespavosťou môžu byť reakcie odlišné.
Nejde o energiu, ale o kapacitu systému
Experiment ukazuje, že poobedný spánok nefunguje ako energetický nápoj. Mení stav nervovej siete. Znižuje preťaženie a obnovuje rovnováhu medzi homeostatickou a asociatívnou plasticitou.
Pri dlhých mentálnych blokoch môže krátky spánok pôsobiť ako technická pauza, ktorá zníži mieru synaptického presýtenia. Nezvyšuje inteligenciu ani schopnosti. Obnovuje kapacitu.
