Určite si už niekedy rozmýšľal nad tým, ako dlho sú psy súčasťou našich životov. Možno si si myslel, že to je len pár tisícročí. Ale priprav sa na prekvapenie, nový objav výrazne mení pohľad na tento vzťah.
Vedci objavili najstaršiu známu psiu DNA. Výsledky naznačujú, že psy sú našimi spoločníkmi už takmer 16 000 rokov. To je približne o 5 000 rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Na tému upozornil server sciencealert.com.
Tajomná lebka z Turecka posúva hranice poznania
Prelomový objav sa podaril v meste Pınarbaşı na území dnešného Turecka. Vedci tam analyzovali fragment lebky, v ktorom sa nachádzala najstaršia známa psia DNA.
Išlo o samičku šteniatka, ktoré malo pravdepodobne len niekoľko mesiacov. Keď žilo pred približne 15 800 rokmi, vyzeralo skôr ako malý vlk. Takéto zviera sa mohlo pohybovať v blízkosti ľudských príbytkov na konci doby ľadovej.
Dovtedy najstaršia známa psia DNA pochádzala približne z obdobia spred 10 900 rokov. Tento nový nález tak posúva začiatky vzťahu medzi človekom a psom ešte hlbšie do minulosti.
Psy sa rozšírili po Európe skôr, než sa predpokladalo
Ďalšie dôkazy pochádzajú z juhozápadného Anglicka, kde vedci identifikovali genetický materiál starý približne 14 300 rokov. To naznačuje, že psy sa po Európe rozšírili už veľmi skoro.
Laurent Frantz z Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove, jeden z autorov štúdie, vysvetľuje:
„Nemôžeme presne dokázať, akú úlohu tieto psy zohrávali medzi ľuďmi žijúcimi počas poslednej doby ľadovej. Môžeme však predpokladať, že nejakú úlohu mali, pretože ich kŕmenie stálo cenné zdroje.“
Prečo si ľudia držali psy v dobe ľadovej?
Otázkou zostáva, prečo by si naši predkovia držali psy v náročných podmienkach. Pravdepodobne pre nich mali konkrétny význam.
Vedci sa domnievajú, že mohli slúžiť na lov alebo ochranu. V podmienkach doby ľadovej by si ľudia len ťažko mohli dovoliť kŕmiť zvieratá bez dôvodu.
Aj keď tieto psy pravdepodobne neboli vnímané ako dnešní domáci miláčikovia, medzi nimi a ľuďmi zrejme existovalo silné puto. Vedci sa domnievajú, že sa s nimi mohli hrať aj deti.
Blízkosť medzi ľuďmi a psami naznačuje aj fakt, že v Pınarbaşı našli pozostatky šteniatok pochované nad ľudskými hrobmi.
Farmári prišli do Európy, ale ich psy sa s miestnymi nemiešali
Druhá časť výskumu priniesla ďalšie zaujímavé zistenia. Vedci porovnali genómy 216 pozostatkov psov a vlkov z celej Európy.
Očakávali, že keď neolitickí farmári prišli do Európy asi pred 10 000 rokmi zo juhozápadnej Ázie, ich psy sa geneticky zmiešajú s miestnymi psami. Podobne ako sa miešali aj ľudské populácie.
Výsledky však ukázali niečo iné. Pontus Skoglund z britského Francis Crick Institute vysvetľuje:
“Psy boli zjavne dôležité pre našich predkov, pretože sa zdá, že prví farmári adoptovali psy predchádzajúcich lovcov-zberačov do svojich skupín, keď sa presúvali do Európy.”
Hľadanie chýbajúceho článku pokračuje
Tento objav naznačuje, že psy museli byť domestikované ešte dávno pred týmto obdobím. Medzi psami a vlkmi stále existuje výrazná genetická priepasť.
Vedci zatiaľ presne nevedia, kedy a kde sa psy od vlkov definitívne oddelili. Podľa Skoglunda sú psy pravdepodobne výsledkom miešania rôznych populácií sivých vlkov, no detaily zostávajú nejasné.
“Hľadanie chýbajúceho článku pokračuje,” uzatvára vedec.
Prečo je vzťah medzi človekom a psom starší, než sme si mysleli
Vzťah medzi človekom a psom je omnoho starší, než sme si mysleli. Už pred 16 000 rokmi ľudia investovali energiu do ich kŕmenia a starostlivosti a pravdepodobne s nimi vytvárali blízke väzby.
Keď sa dnes pozrieš na svojho psa, pozeráš sa na pokračovanie vzťahu, ktorý vznikol dávno pred poľnohospodárstvom, keramikou či písmom. Je to teda jeden z najdlhšie trvajúcich vzťahov medzi človekom a zvieraťom.