Kedy ješ, môže byť pri tvojej váhe rovnako dôležité ako to, čo máš na tanieri. Nový výskum zo Španielska naznačuje, že aj zdanlivo nenápadná zmena v načasovaní jedál môže ovplyvniť to, ako si telo udržiava hmotnosť.
Vedci z Barcelona Institute for Global Health (ISGlobal) analyzovali údaje od viac ako 7-tisíc dospelých vo veku od 40 do 65 rokov. Výsledky ukázali, že s nižším indexom telesnej hmotnosti sa spájali najmä dva návyky, skoršie prvé jedlo dňa a dlhší čas bez jedla počas noci.
Skoršie prvé jedlo a dlhší nočný pôst vyšli v štúdii ako priaznivejší vzorec
Výskumníci sledovali účastníkov počas piatich rokov a zamerali sa na to, kedy jedia, koľkokrát denne jedia a akú dlhú prestávku nechávajú telu medzi posledným večerným a prvým ranným jedlom.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí začínali jesť skôr, mali vo všeobecnosti nižšie BMI. Naopak, neskorší začiatok jedenia sa spájal s vyšším BMI. Každá hodina, o ktorú sa prvé jedlo posunulo neskôr, súvisela s nárastom BMI približne o 0,32 bodu.
Podobne vyznel aj nočný pôst. Tí, ktorí nechávali telu dlhší čas bez jedla počas noci, mali častejšie nižší index telesnej hmotnosti. Neznamená to ale, že hladovanie je zázračný trik, ale skôr to, že načasovanie jedál môže hrať väčšiu rolu, než sa dlho predpokladalo.
Prečo môže telu viac vyhovovať skoršie jedenie počas dňa
Podľa autorov môže byť vysvetlenie pomerne jednoduché. Ľudské telo funguje podľa vnútorných biologických hodín, ktoré riadia spánok, hlad, hormóny aj to, ako efektívne spracúvame energiu z jedla.
„Naše výsledky naznačujú, že predĺženie nočného pôstu môže pomôcť udržať zdravú váhu, ak je spojené so skoršou večerou a skoršími raňajkami,“ uviedla Luciana Pons-Muzzo, výskumníčka z ISGlobal.
Keď človek je skôr počas dňa, je to viac v súlade s cirkadiánnymi rytmami organizmu. Zjednodušene povedané, telo môže vtedy lepšie hospodáriť s kalóriami aj s chuťou do jedla. Ak sa prvé jedlo posúva príliš neskoro, tento rytmus sa môže narúšať.
Vedcov dnes nezaujíma len to, čo ješ, ale aj to, kedy si sadáš k jedlu
Tento výskum patrí do oblasti nazývanej chrononutrícia. Ide o smer, ktorý sa nepozerá len na zloženie stravy, ale aj na to, kedy človek je a koľkokrát denne siaha po jedle.
Základná myšlienka je, že nezvyčajné stravovacie vzorce môžu narušiť cirkadiánny systém, teda súbor vnútorných hodín, ktoré regulujú cyklus dňa a noci aj množstvo metabolických procesov. Ak ješ v rozpore s týmto nastavením, telo nemusí energiu spracúvať tak efektívne, ako by vedelo za prirodzenejších podmienok.
U žien a mužov sa ukázali odlišné vzorce správania
Výskumníci si všimli aj rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy mali vo všeobecnosti nižšie BMI, častejšie sa stravovali v súlade so stredomorskou diétou a menej často pili alkohol. Zároveň však častejšie uvádzali horšie duševné zdravie a väčšiu zodpovednosť za domácnosť či rodinu.
Práve u žien sa ukázalo, že význam môže mať aj počet príležitostí na jedenie počas dňa. Viac jedálnych epizód sa spájalo s vyšším BMI, pričom tento vzťah bol výraznejší najmä u žien pred menopauzou.
U malej skupiny mužov vedci zachytili špecifický vzorec. Títo muži zväčša jedli prvé jedlo až po 14:00 a bez jedla vydržali približne 17 hodín. Na prvý pohľad by to mohlo znieť ako disciplinovaný režim, lenže v porovnaní s ostatnými častejšie fajčili, pili alkohol, menej sa hýbali, menej dodržiavali stredomorskú stravu a častejšie mali nižšie vzdelanie alebo nezamestnanosť.
Práve tento detail je dôležitý. Problém zrejme nie je len v samotnom neskorom prvom jedle, ale aj v širšom životnom štýle, ktorý s tým môže ísť ruka v ruke.
Preskakovanie raňajok sa neukázalo ako spoľahlivý spôsob chudnutia
Štúdia zároveň nepriniesla dôkaz, že prerušovaný pôst vo forme vynechávania raňajok automaticky pomáha schudnúť. Autori upozorňujú, že medzi rôznymi typmi prerušovaného pôstu je rozdiel a nemožno ich hádzať do jedného vreca.
„Existujú rôzne spôsoby praktizovania prerušovaného pôstu a naša štúdia sa týka jedného z nich, nočného pôstu,“ vysvetlila Camille Lassale, výskumníčka z ISGlobal.
Podľa nej iné intervenčné štúdie ukázali, že vynechávanie raňajok nie je z dlhodobého hľadiska účinnejšie pri redukcii hmotnosti než obyčajné zníženie kalorického príjmu. Inými slovami, nestačí len posunúť prvé jedlo na popoludnie a čakať, že váha automaticky klesne.
Načasovanie jedál môže súvisieť nielen s váhou, ale aj s ďalšími chorobami
Nejde pritom o prvý signál, že čas jedál môže hrať väčšiu rolu, než si väčšina ľudí myslí. Skoršie raňajky a skoršia večera sa v predchádzajúcich zisteniach toho istého tímu spájali aj s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky 2. typu.
Inými slovami, nejde len o váhu. To, kedy ješ, môže súvisieť aj s tým, ako tvoje telo počas dňa pracuje s energiou, cukrom v krvi či pocitom hladu.
Aj tu ale treba brzdiť. Výsledky síce ukazujú zaujímavý smer, no stále z nich nemožno spraviť jednoduché pravidlo, že skoré jedenie a dlhší nočný pôst budú fungovať rovnako dobre pre každého. Vedci sami upozorňujú, že na silnejšie závery budú potrebné ďalšie výskumy.