Možno si to počul už stokrát. „Nekríž si nohy, zničíš si kolená.“ „Budeš mať kŕčové žily.“ „Seď poriadne.“ Takéto varovania sa na mnohých z nás lepili už od detstva, podobne ako reči o praskaní prstov či sedení príliš blízko pri televízore. Lenže je kríženie nôh pri sedení naozaj také škodlivé, ako sa roky tvrdilo?
Pre väčšinu ľudí pravdepodobne nie, píše server theconversation.com. Dôkazy, že sedenie s prekríženými nohami samo osebe poškodzuje chrbát, opotrebúva bedrá či kolená alebo spôsobuje kŕčové žily, sú zatiaľ slabé alebo prakticky chýbajú.
Ak už niečo býva problém, tak skôr to, že zostávaš príliš dlho v jednej polohe. Telo stuhne, začneš cítiť tlak alebo nepohodlie a ľahko nadobudneš pocit, že si si práve ublížil. Vo väčšine prípadov však ide len o signál, že sa treba pohnúť a zmeniť polohu.
Odkiaľ sa vôbec vzal mýtus, že kríženie nôh škodí telu
Časť tejto predstavy pravdepodobne vyrástla zo starších názorov na držanie tela. Dlhé roky sa „správne“ sedenie spájalo nielen so zdravím, ale aj s disciplínou, sebaovládaním a slušným správaním. Keď sa takéto pravidlá zakorenia, veľmi ľahko sa začnú tváriť ako medicínske fakty.
Ďalší problém je, že ľudia si často zamieňajú nepohodlie so skutočnou škodou. Keď sedíš chvíľu s nohou cez nohu, môžeš cítiť stuhnutosť alebo tlak. To ale ešte neznamená, že si si poškodil telo. Zvyčajne je to len obyčajný signál, že tvoje telo nechce zostať v tej istej polohe pridlho.
Aj preto sa moderný pohľad na držanie tela postupne odklonil od predstavy, že existuje jedna dokonalá poloha, v ktorej by mal sedieť každý človek.
Kríženie nôh a bolesť chrbta: Problém je zložitejší, než sa zdá
Kríženie nôh sa často hádže do jedného vreca so „zlým držaním tela“, akoby šlo o polohu, ktorá chrbticu automaticky krúti do problémov. Výskum však nenašiel jednu univerzálnu polohu sedenia, ktorá by chránila každého, ani jednu bežnú polohu, ktorá by sama osebe spoľahlivo spôsobovala škodu.
V jednej štúdii dokonca fyzioterapeuti z rôznych krajín dostali otázku, aká je najlepšia poloha pri sedení. Ich odpovede sa výrazne líšili. To naznačuje, že predstavy o „ideálnom sedení“ nevychádzajú len z dôkazov, ale aj z tradície a profesionálnych návykov.
To však neznamená, že na spôsobe sedenia nezáleží vôbec. Väčší prehľad výskumov ukázal, že sedavé správanie ako celok, teda najmä veľa času presedeného počas dňa alebo v práci, sa spája s vyšším výskytom bolestí krížov a pri pracovnom sedení aj s bolesťami krku a ramien. Dôležité ale je, že tieto dáta neukazujú úplne jasne, či sedenie bolesť spôsobuje, alebo či ľudia s bolesťami jednoducho viac sedia.
Inými slovami, problémom pravdepodobne nie je samotné krátke sedenie s nohou cez nohu, ale skôr dlhé hodiny bez pohybu. Chrbtica je silná a prispôsobivá. Zvládne veľa rôznych polôh. Horšie znáša to, keď ju necháš príliš dlho v jednej jedinej.
Bedrá a kolená si tým pravdepodobne neničíš
Časté je aj tvrdenie, že kríženie nôh opotrebúva bedrá alebo kolená. Ani tu však nevidíme presvedčivé dôkazy, že by to pri bežnom sedení bola pravda.
Stačí sa na to pozrieť aj prakticky. Bedrá a kolená zvládajú pri chôdzi po schodoch, vstávaní zo stoličky, behu, skákaní či nosení nákupov oveľa väčšie zaťaženie než pri obyčajnom sedení. Áno, pri sedení s prekríženými nohami sa na chvíľu zmenia uhly v kĺboch, ale to je ešte veľmi ďaleko od dôkazu, že tým vzniká artróza alebo trvalé poškodenie.
Štúdií, ktoré by sa pozerali priamo na dlhodobý vplyv kríženia nôh na kĺby, nie je veľa. To však starým strašiakom veľmi nepomáha. Keby šlo o výrazne škodlivý návyk, zrejme by sa to v dôkazoch ukazovalo jasnejšie.
Aj klinické odporúčania pre zdravé bedrá a kolená hovoria skôr o fyzickej aktivite, svalovej sile, telesnej hmotnosti a celkovom zaťažení kĺbov. Neupínajú sa na zákaz jedného bežného zvyku pri sedení.
Spôsobuje sedenie s prekríženými nohami kŕčové žily? Nie tak, ako sa traduje
Kŕčové žily nevznikajú preto, že si si občas dal nohu cez nohu. Objavujú sa najmä vtedy, keď chlopne vo vnútri žíl nefungujú tak dobre, ako by mali. Krv sa potom hromadí a žily sa postupne rozširujú.
Riziko súvisí omnoho viac s vekom, genetikou, tehotenstvom, obezitou a niektorými typmi práce, najmä ak človek dlho stojí. Kríženie nôh môže síce na krátky čas mierne zmeniť prietok krvi, ale to ešte neznamená, že z neho vzniknú kŕčové žily.
Je to podobné, ako keď si na chvíľu sadneš na nohu a cítiš tlak. Telo ti len dáva najavo, že sa máš pohnúť. Nie že si si práve založil nový zdravotný problém.
Kedy môže byť kríženie nôh predsa len nevhodné
Sú situácie, keď na tom záleží viac, ale zvyčajne ide o konkrétne zdravotné dôvody a často len dočasne. Napríklad po niektorých operáciách bedrového kĺbu lekári pacientom odporúčajú, aby si nohy určitý čas nekrížili, kým sa tkanivá nezahoja.
Aj tu však novšie výskumy naznačujú, že časť týchto obmedzení mohla byť v minulosti prísnejšia, než bolo naozaj nutné. Neznamená to teda, že kríženie nôh je nebezpečné pre každého. Znamená to len, že pri niektorých zákrokoch alebo konkrétnych ťažkostiach môže lekár odporučiť dočasnú opatrnosť.
Väčšina ľudí pozná aj dočasné mravčenie alebo znecitlivenie, ktoré príde po dlhom nepohodlnom sedení. Zvyčajne rýchlo ustúpi, keď sa pohneš. Opäť nejde o dôkaz poškodenia, ale o obyčajný signál, že telo nechce zostať zamrznuté v jednej polohe.
Na čom záleží najviac? Nie dokonalá poloha, ale pohyb
V praxi teda nejde o to, či sedíš chvíľu s nohou cez nohu alebo nie. Oveľa viac záleží na tom, ako dlho v tej istej polohe vydržíš bez pohybu. Telo nezvykne protestovať kvôli jednej konkrétnej pozícii, ale skôr vtedy, keď ho necháš príliš dlho bez zmeny.
Inak povedané, samotné kríženie nôh z teba zdravotný problém nespraví. Horšie je, keď presedíš veľkú časť dňa bez prestávky a potom ťa začne bolieť chrbát, krk alebo ramená. Práve preto dáva väčší zmysel občas sa ponaťahovať, zmeniť polohu alebo sa na chvíľu postaviť, než riešiť, či si sedíš „ukážkovo správne“.
Staré rady sa teda možno netrafili do skutočného problému. Nie je ním jedna „zakázaná“ poloha pri sedení, ale skôr to, že pri stole, v aute alebo na gauči vydržíme sedieť pridlho bez pohybu.