Keď odchádzaš z práce ráno, mesto sa ešte len rozbieha. Ľudia mieria do kancelárií, deti do školy a tvoje telo by malo podľa biologických hodín fungovať naplno. Ty však zatiahneš žalúzie a snažíš sa zaspať v čase, keď organizmus prirodzene čaká svetlo, pohyb a aktivitu. Práve tento obrátený režim nemusí rozhádzať len spánok, ale aj opravy drobných poškodení DNA, ktoré v bunkách vznikajú každý deň. Nová klinická štúdia naznačuje, že melatonín, hormón tmy, môže pri nočných smenách pomôcť aspoň časti tohto opravného systému.
Výskumníci sledovali 40 ľudí, ktorí pracovali na nočných smenách aspoň dve noci týždenne. Jedna skupina užívala pred denným spánkom 3 miligramy melatonínu, druhá dostávala placebo.
Po štyroch týždňoch mali ľudia s melatonínom počas denného spánku o 80 percent vyššie vylučovanie ukazovateľa 8 OHdG v moči, čo autori spájajú s aktívnejšou opravou oxidačného poškodenia DNA. Nie je to dôkaz, že melatonín chráni pred rakovinou, ale zaujímavý signál, že nočná práca zasahuje hlbšie než len do pocitu únavy.
Nočná smena rozhádže hormón tmy a oprava DNA môže fungovať slabšie
DNA sa nepoškodzuje iba pri extrémnych situáciách, ako je žiarenie alebo toxické látky. Drobné zásahy dostáva každý deň aj pri úplne bežnom fungovaní buniek. Keď bunky vyrábajú energiu, vznikajú aj reaktívne molekuly kyslíka, ktoré vedia zasiahnuť genetický materiál. Zdravé telo tieto chyby priebežne rozpoznáva a opravuje, no tento systém nie je oddelený od biorytmu. Jedným zo signálov, ktorý doň vstupuje, je melatonín, teda hormón, ktorého hladina prirodzene stúpa v tme.
Pri nočných smenách sa však tento signál oslabuje práve v čase, keď by mal byť najsilnejší. Človek je v noci vystavený svetlu, pracuje, zostáva v strehu a telo nedostane jasnú správu, že nastal čas nočnej regenerácie. Vedci preto upozorňujú, že problém nočnej práce nemusí byť len v únave, ale aj v slabšej schopnosti opravovať oxidačné poškodenia DNA. Práve tento mechanizmus môže byť jedným z vysvetlení, prečo sa dlhodobá práca v noci spája s vyšším rizikom niektorých nádorových ochorení.
Výskumníci preto sledovali v moči látku 8 OHdG. Nejde o samotnú rakovinu ani o priamy dôkaz, že DNA je „zachránená“. Je to skôr stopa po tom, že telo poškodené časti genetického materiálu rozpoznalo, odstránilo a vylúčilo. Ak sa jej počas spánku objaví viac, môže to naznačovať, že opravné procesy pracujú aktívnejšie.
Melatonín zvýšil známky opravy DNA hlavne vtedy, keď telo po nočnej smene spalo
Najzaujímavejšie na výsledkoch je, že melatonín nefungoval ako ochranný štít počas celej zmeny. Rozdiel sa ukázal hlavne vtedy, keď pracovníci po nočnej smene spali cez deň. V tomto období mali ľudia užívajúci melatonín vyššie vylučovanie ukazovateľa 8 OHdG, čo naznačuje aktívnejšiu opravu oxidačného poškodenia DNA. Počas nasledujúcej nočnej práce sa však podobný rozdiel medzi skupinami už neobjavil.
“Zvýšené oxidačné poškodenie DNA v dôsledku zníženej schopnosti opravy je presvedčivý mechanizmus, ktorý môže prispievať ku karcinogenite nočnej práce,” uvádzajú autori štúdie.
Inými slovami, melatonín tu nepôsobil ako jednoduchá tabletka, ktorá vyrieši následky nočných smien. Jeho efekt sa ukázal najmä v čase, keď telo dostalo priestor na spánok a regeneráciu. To je dôležitý detail, pretože problém nočnej práce nie je len v nízkej hladine melatonínu, ale v celom rozhádzanom biologickom režime, v ktorom sa tma, svetlo, práca a spánok dostávajú do opačného poradia.
Štúdia ukázala sľubný signál, no 40 ľudí nestačí na odporúčanie pre všetkých nočných pracovníkov
Štúdia sledovala len 40 ľudí a väčšina z nich pracovala v zdravotníctve alebo sociálnych službách. Nočná služba v nemocnici má pritom iný režim než práca v sklade, vo výrobe, v doprave či v bezpečnostnej službe. Výsledok preto neznamená, že každý človek pracujúci v noci má automaticky siahnuť po melatoníne. Skôr ukazuje stopu, ktorú budú musieť overiť väčšie štúdie na rôznych typoch nočných pracovníkov.
Ďalším problémom je svetlo. Štúdia neprebiehala v laboratóriu, takže vedci nemali úplnú kontrolu nad tým, koľko svetla účastníci dostali počas nočnej zmeny, cestou domov alebo pred denným spánkom. A práve svetlo je pri melatoníne rozhodujúce. Stačí jasné osvetlenie v práci, ranné slnko cestou domov alebo zle zatienená izba a hladiny melatonínu sa môžu správať inak. Aj preto autori upozorňujú, že reakcia na doplnok bola medzi ľuďmi veľmi rozdielna.
Otvorená zostáva aj samotná dávka. V štúdii použili 3 miligramy melatonínu, čo u účastníkov vytvorilo hladiny vyššie, než aké telo bežne dosahuje počas prirodzeného nočného spánku. Niekomu sa melatonín dostal do obehu výrazne, u iného menej. To komplikuje jednoduchú predstavu, že existuje jedna univerzálna dávka pre všetkých pracovníkov nočných smien.
„Dlhodobú účinnosť treba overiť, pretože ľudia pracujúci na nočných smenách často fungujú v tomto režime celé roky. Ak by mal melatonín priniesť ochranný efekt, museli by ho užívať pravidelne počas celého obdobia nočnej práce,“ dodávajú vedci.
Práve tu je najväčší háčik celej štúdie. Štyri týždne stačia na zachytenie krátkodobého biologického efektu, ale nestačia na odpoveď, čo sa stane pri rokoch užívania.
Melatonín preto zatiaľ nevyzerá ako jednoduchá poistka proti následkom nočnej práce. Skôr ako prvá stopa, že ak chceme chrániť ľudí pracujúcich v noci, nestačí riešiť len únavu a počet hodín spánku. Otázkou zostáva aj to, čo sa v ich bunkách deje v čase, keď zvyšok sveta prirodzene spí.