V hrudníku máš orgán, o ktorom väčšina ľudí takmer nič nevie. Volá sa týmus a medicína ho u dospelých dlhé roky brala skôr ako pozostatok detstva než ako orgán, ktorý môže stále ovplyvňovať zdravie. V mladosti slúži ako výcvikové centrum pre T bunky. Po puberte sa však začne zmenšovať, tkanivo nahrádza tuk a zdalo sa, že svoju hlavnú prácu už má za sebou. Nové dáta však naznačujú, že týmus sme možno odpísali príliš skoro.
Vedci z Mass General Brigham použili umelú inteligenciu na analýzu CT snímok viac než 25-tisíc dospelých. Ľudia so zdravším týmusom mali približne o polovicu nižšie riziko úmrtia, výrazne nižšie riziko smrti na ochorenia srdca a ciev a nižšie riziko rakoviny pľúc. Nie je to dôkaz, že týmus predlžuje život. Je to však silný signál o kondícii imunitného systému.
Týmus mal byť po puberte takmer zbytočný. Nové dáta ukazujú opak
Týmus je pre imunitu dôležitý hlavne preto, že v ňom dozrievajú T bunky. Tie potom v tele hľadajú infekcie, poškodené bunky či podozrivé nádorové zmeny. Je to miesto, kde sa časť obrany tela učí, čo má nechať na pokoji a proti čomu má zasiahnuť. Keď sa týmus s vekom zmenšuje, prirodzene klesá aj tvorba nových T buniek. Práve z toho vznikol predpoklad, že u dospelého človeka už nehrá veľkú rolu.
Lenže štúdie publikované v časopise Nature ukazujú, že tento pohľad bol príliš jednoduchý. Týmus nestarne u každého rovnako. U niekoho jeho funkcia klesá rýchlejšie, u iného si zachováva lepší stav aj vo vyššom veku. Ľudia s lepším skóre týmusu mali v sledovaných dátach nižšie riziko úmrtia, rakoviny pľúc aj kardiovaskulárnych ochorení. Podľa Huga Aertsa z Mass General Brigham môže ísť o jeden z prehliadaných dielikov skladačky, ktorá vysvetľuje, prečo ľudia nestarnú rovnako.
Imunoterapia potrebuje silnú imunitu. A práve tu môže byť dôležitý týmus
Pri rakovine je táto otázka ešte citlivejšia. Imunoterapia dnes patrí medzi najdôležitejšie zbrane modernej onkológie, no má jeden zásadný háčik. Nezaberá každému. Výskumníci preto skúmali aj pacientov s rakovinou, ktorí dostávali liečbu založenú na takzvaných immune checkpoint inhibitors, teda liekoch, ktoré pomáhajú imunitnému systému znovu zaútočiť na nádor. Pacienti so zdravším týmusom mali v dátach o 37 percent nižšie riziko progresie ochorenia a o 44 percent nižšie riziko smrti.
Imunoterapia nefunguje ako klasická chemoterapia, ktorá priamo útočí na rýchlo sa deliace bunky. Jej cieľom je skôr odblokovať brzdy imunitného systému. Lenže ak má telo oslabenú imunitnú výbavu, samotné odblokovanie nemusí stačiť. Ak je stav týmusu lepší, môže to naznačovať širší a pružnejší repertoár T buniek. Neznamená to, že lekári dnes podľa týmusu vedia povedať, komu imunoterapia určite zaberie. Naznačuje to však, že pri liečbe rakoviny nemusí rozhodovať len samotný nádor, ale aj stav obranyschopnosti pacienta.
Týmus nestarne u každého rovnako. Rozdiel môže robiť zápal, váha aj fajčenie
Vedcov zaujímalo aj to, prečo si niektorí ľudia udržia týmus v lepšom stave než iní. Horší stav týmusu sa spájal s fajčením, vyššou telesnou hmotnosťou, nižšou fyzickou aktivitou a znakmi chronického zápalu v tele. Neznamená to, že jeden z týchto faktorov automaticky poškodí týmus. Skôr ide o prostredie, v ktorom môže imunita starnúť rýchlejšie.
Chronický zápal pritom nemusí bolieť ani sa prejaviť zo dňa na deň. Môže súvisieť s obezitou, dlhodobým stresom, nedostatkom pohybu či metabolickým preťažením. U ľudí s horším stavom týmusu výskumníci našli aj zmeny v krvných proteínoch typické pre zápal, vrátane vyšších hladín látok ako IL-6 či IL-18. To naznačuje, že týmus nemusí starnúť len podľa kalendára, ale aj podľa toho, v akom prostredí telo dlhodobo funguje.
Môže skoršie starnutie týmusu súvisieť s rakovinou u mladších ľudí?
Autori štúdie upozorňujú aj na odvážnejšiu možnosť. Rakovina sa dnes častejšie objavuje aj u ľudí, ktorí ešte nepatria do typicky rizikového veku, a jednou zo stôp môže byť predčasné starnutie imunity. Ak fajčenie, obezita, málo pohybu a dlhodobý zápal súvisia s horším stavom týmusu, potom nejde len o problém staroby. Telo môže strácať časť svojej imunitnej pružnosti skôr, než by sme čakali.
Nejde však o hotové vysvetlenie nárastu rakoviny u mladších ľudí. Štúdia len naznačuje možnú súvislosť, ktorú bude treba overiť. Týmus pomáha udržiavať pestrosť T buniek, ktoré sa podieľajú aj na vyhľadávaní podozrivých zmien v tele. Ak tento systém začne slabnúť skôr, môže to byť jeden z dielikov skladačky, nie jediná príčina.
Týmus dnes lekári bežne nesledujú. To sa môže po týchto zisteniach zmeniť
Najpraktickejší dôsledok týchto zistení je, že týmus dnes lekári pri dospelých pacientoch bežne nesledujú, hoci CT snímky hrudníka ho často zachytia. Výskumníci ukazujú, že práve v týchto bežných snímkach môže byť ukrytá informácia o stave imunitného systému. Nie o nádore samotnom, ale o tom, či má telo ešte dostatočne pružnú obranu.
V onkológii by to mohlo časom doplniť biomarkery, ktoré sa používajú už dnes, napríklad PD-L1 alebo TMB. Tie hovoria najmä o vlastnostiach nádoru. Stav týmusu by však mohol ukazovať druhú stranu rovnice, teda kondíciu pacienta a jeho T buniek. Zatiaľ však nejde o test, podľa ktorého by lekári mohli automaticky vyberať liečbu. Metódu treba overiť v rôznych populáciách, nemocniciach a na rôznych CT prístrojoch.
Vedci už skúmajú aj to, či môže nechcené ožiarenie týmusu pri liečbe rakoviny pľúc ovplyvniť výsledky pacienta. Ak sa jeho význam potvrdí, medicína možno bude musieť začať chrániť orgán, ktorý doteraz často stál mimo pozornosti. Nie preto, že by bol zázračným vypínačom chorôb, ale preto, že môže ukazovať, ako dobre telo ešte dokáže bojovať.