Sadnúť si do auta, ktoré celý deň stálo na slnku, je ako otvoriť dvere na rozpálenej rúre. Volant páli do dlaní, sedadlo hreje cez oblečenie a z kabíny sa vyvalí horúci vzduch. Dvere aj okná preto letia dokorán a klimatizácia dostane zabrať hneď po naštartovaní.
Po niekoľkých minútach jazdy je však v aute znovu príjemne a na horúčavu rýchlo zabudneš. Na sedadle necháš mobil, v priehradke lieky a v kufri nákup, pretože „veď sa hneď vrátim“. Lenže kým vybavíš jednu krátku zastávku, telefón to môže vzdať, čokoláda sa zmení na kašu a krém ti vytečie do tašky.
Na rozpálenie auta stačí aj krátky nákup
Desať minút v obchode nepôsobí ako dlhý čas. Počas horúceho dňa však môže teplota v zaparkovanom aute práve za tento čas stúpnuť približne o 11 °C, upozorňuje americký úrad NHTSA. Ak je vonku 30 °C, kabína sa tak môže veľmi rýchlo dostať nad štyridsiatku.
Ešte výrečnejšie sú merania zo štúdie z roku 1982. V menšom aute zaparkovanom na priamom slnku namerali výskumníci teplotu približne 78 °C. Vo väčšom vozidle vystúpila na 65 °C a ani tieň neznamenal príjemný chládok. Interiér auta sa v ňom zohrial na 44 °C.
Nespoliehaj sa ani na pootvorené okno. Skleníkový efekt tým nezastavíš a teplota v kabíne bude stúpať ďalej. Aj preto nesmie v odstavenom vozidle zostať dieťa, starší človek ani zviera, hoci si odbehneš iba na chvíľu.
Horúčava však dokáže zničiť aj veci, ktoré bežne vozíme na sedadle, v kufri alebo v priehradke pred spolujazdcom.
Liek môže vyzerať normálne, no na to sa nespoliehaj
Na obale alebo v príbalovom letáku nájdeš údaj o tom, pri akej teplote treba liek skladovať. Niektoré prípravky patria do chladničky, pri mnohých ďalších výrobca uvádza izbovú teplotu alebo hranicu 25 °C. V letnom aute ju prekročíš veľmi rýchlo.
Pri čapíku či kréme si problém všimneš okamžite, pretože sa roztopia alebo zmenia konzistenciu. Tabletky, inzulín či injekčné lieky však môžu navonok vyzerať úplne rovnako. Vysoká teplota pritom mohla narušiť ich stabilitu alebo účinok bez toho, aby si si niečo všimol.
Ak si lieky zabudol v rozpálenom aute, nehádaj podľa vzhľadu. V lekárni ti povedia, či ich ešte môžeš bezpečne použiť, alebo už patria do koša.
Batéria mobilu dostáva v horúčave poriadne zabrať
Prehriaty telefón zvyčajne najskôr stlmí displej, obmedzí výkon alebo prestane nabíjať. Keď je teplota príliš vysoká, môže sa úplne vypnúť. Tým sa snaží uchrániť pred vážnejším poškodením.
Najviac si to odnesie batéria. Horúčava jej skracuje životnosť a pri opakovanom prehrievaní začne strácať kapacitu oveľa skôr, než by mala. V horšom prípade sa nafúkne a vytlačí zadný kryt alebo displej. Teplo neprospieva ani lepidlám a ďalším jemným súčiastkam vo vnútri zariadenia.
Rovnako sú na tom tablety, notebooky, fotoaparáty či powerbanky. Viac sme sa tejto téme venovali v článku o prehrievaní mobilného telefónu.
Ak nájdeš mobil rozpálený, nedávaj ho do chladničky ani mrazničky. Vypni ho, polož do tieňa a nechaj ho postupne vychladnúť. Prudká zmena teploty mu môže uškodiť ešte viac.
Sprej môže v kabíne prasknúť
Deodorant, lak na vlasy, čistiaci sprej či osviežovač vzduchu bývajú naplnené plynom pod tlakom. Na obaloch preto často nájdeš upozornenie, aby si ich nevystavoval priamemu slnku ani teplote nad 50 °C.
Presne takéto podmienky však vzniknú v aute zaparkovanom na slnku. Najhoršie je nechať sprej na palubnej doske alebo na sedadle pod čelným sklom. Nádoba sa môže zdeformovať, začať prepúšťať alebo prasknúť a jej obsah skončí po celom interiéri.
Zapaľovač z palubnej dosky odlož
Podobne môže dopadnúť aj obyčajný jednorazový zapaľovač. V malej plastovej nádobe má uzavretý horľavý plyn, najčastejšie bután. Keď sa celý deň pečie za čelným sklom, tlak vo vnútri rastie a obal dostáva poriadne zabrať.
Zapaľovač môže začať prepúšťať alebo prasknúť. Uniknutý plyn zostane uväznený v kabíne a potom stačí jediná iskra, napríklad pri štartovaní, a oheň máš na sedadle.
Ak ho v lete nosíš na grilovanie či stanovanie, po zaparkovaní ho vezmi so sebou. Určite ho nenechávaj položený tam, kam celé hodiny svieti slnko.
Nákup nechaj až na koniec
Najväčší pozor si daj na mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia a hotové jedlá. Ak teplota presiahne približne 32 °C, bez chladenia by nemali zostať dlhšie než hodinu. V rozpálenom kufri sa však môžu nebezpečne zohriať oveľa skôr.
Pri čokoláde alebo masle je škoda hneď viditeľná. Mäso či hotové jedlo môže stále vyzerať aj voňať normálne, hoci už nemusí byť bezpečné. Na vlastný nos sa preto radšej nespoliehaj.
Horúčava neprospieva ani kozmetike. Rúž sa môže zmeniť na mäkkú kašu, krém stratí pôvodnú konzistenciu a tekutý mejkap ľahko vytečie do tašky. Ani opaľovací prípravok by nemal tráviť celé leto v rozpálenej priehradke.
Ak plánuješ viacero zastávok, potraviny nakúp až nakoniec. Na dlhšiu cestu si vezmi chladiacu tašku alebo box. Čo má batériu, obsahuje liečivo, plyn pod tlakom alebo sa môže pokaziť, z auta radšej odnes. Klimatizácia totiž chladí iba dovtedy, kým beží.