Hovorí sa, že každý pes vie plávať. V praxi to však vyzerá trochu inak. Jeden skočí do vody bez zaváhania, druhý zostane stáť na brehu a podozrievavo sleduje každú vlnku. Niektoré psy sa zľaknú už vo chvíli, keď im voda siaha po brucho.
Počas leta môže byť kúpanie príjemným ochladením, pes si k nemu však musí nájsť cestu sám. Hodiť ho do vody a čakať, že „nejako vypláva“, je asi najhorší možný začiatok. Vystrašený pes začne prudko špliechať, rýchlo sa unaví a nabudúce sa k vode nemusí chcieť ani priblížiť.
Choď preto pomaly. Nechaj ho preskúmať breh, ovoňať vodu a rozhodnúť sa, ako ďaleko chce zájsť. Niekedy zaberie maškrta, inokedy obľúbená hračka. A pri niektorých psoch nepomôže ani jedno. Aj to treba rešpektovať.
Prečo buldoček pláva inak ako labrador?
Veľa závisí od stavby tela. Buldočky, mopslíky a ďalšie psy s krátkym ňufákom sa vo vode ľahšie zadýchajú. Aby si udržali nos nad hladinou, musia viac zakláňať hlavu, čo ich rýchlo vyčerpáva. Niektorým sa už po krátkej chvíli začne predná časť tela ponárať.
Opatrnosť je namieste aj pri psoch s krátkymi nohami, napríklad pri jazvečíkoch a ďalších podobne stavaných plemenách. Krátke končatiny, dlhé telo alebo mohutný hrudník im môžu plávanie poriadne skomplikovať.
Takého psa nemusíš od vody držať za každú cenu. Bez dobre sediacej plávacej vesty by však do hĺbky ísť nemal. Vesta mu pomôže udržať telo vo vhodnej polohe a na chrbte má držadlo, za ktoré ho v prípade problémov rýchlo vytiahneš.
Zíde sa aj psovi, ktorý už plávať vie. V jazere sa môže vzdialiť od brehu, v rieke ho prekvapí prúd a pri naháňaní loptičky si nemusíš hneď všimnúť, že mu dochádzajú sily.
Labradory, zlaté retrievery či novofundlandské psy mávajú k vode bližšie. Mnohé z nich boli po celé generácie šľachtené na prácu vo vode alebo v jej okolí. Ani tu však neplatí, že každý labrador automaticky skočí do jazera a začne dokonale plávať. Jeden sa vrhne za loptičkou bez rozmýšľania, druhý bude desať minút stáť na brehu a zvažovať, či mu to vôbec stojí za to.
Do vody choďte po centimetroch
Na prvý pokus vyber miesto, kde sa breh zvažuje len veľmi mierne. Pes by mal vojsť do vody po vlastných a stále cítiť zem pod všetkými štyrmi labkami. Strmý breh, klzké kamene alebo mólo, z ktorého sa nedá jednoducho vyliezť, mu môžu nahnať strach ešte skôr, než si stihne namočiť brucho.
Pokojne vojdi do plytčiny spolu s ním. Nesnaž sa ho pritiahnuť vôdzkou ani tlačiť zozadu. Stačí, keď uvidí, že stojíš vo vode a nič zlé sa nedeje.
Pes často urobí dva kroky, zastane a pozrie sa na majiteľa. Práve vtedy netreba začať naliehať. Pochváľ ho, chvíľu počkaj a pokojne sa vráťte späť. Aj namočené labky sú na prvý deň úspech.
Pomôcť môže hračka, ktorú má pes rád, ale nehádž ju hneď ďaleko od brehu. Polož ju najskôr do vody tak, aby na ňu pohodlne dosiahol. Keď ju bez obáv vezme, nabudúce môže byť o pár centimetrov ďalej.
Dobre si prezri aj samotnú vodu. Zelený povlak, zvláštne sfarbenie alebo nepríjemný zápach môžu upozorňovať na premnožené sinice. Tie sú pre psy nebezpečné aj vtedy, keď vodu priamo nepijú. Stačí, že si po kúpaní olížu mokrú srsť. Ak sa ti voda nepozdáva, neriskuj a nájdi iné miesto.
Keď prestane cítiť dno, zostaň pri ňom
Ak sa pes v plytčine pohybuje pokojne, môžeš s ním prejsť o trochu hlbšie. Keď labkami prestane dosahovať na zem, jemne ho podopri pod hrudníkom a bruchom. Nedrž ho kŕčovito. Potrebuje priestor na pohyb, no zároveň by nemal zostať vo vode sám.
Mnohé psy začnú labkami zaberať automaticky. To ešte neznamená, že majú vyhraté. Vystrašený pes sa často postaví vo vode takmer zvislo, prednými labkami búcha do hladiny a zadná časť tela sa mu ponára. Takto sa vyčerpá veľmi rýchlo.
Keď sa telo drží približne vodorovne a pes už nepôsobí vystrašene, jemne ho pusť. Ale zostaň na dosah ruky. Úplne prvý pokus by nemal trvať viac než pár sekúnd.
Potom späť na breh.
Radšej si dajte tri krátke vstupy do vody s oddychom medzi nimi, než aby si psa nechal plávať dovtedy, kým nevládze. Únava neprichádza vždy nápadne. Pes môže stále zaberať labkami, no jeho pohyby sú čoraz kratšie a hlava postupne klesá bližšie k hladine.
Ak stuhne, začne cúvať alebo znepokojene kňučí, ďalej ho netlač. Nevymýšľa si. Jednoducho ti hovorí, že už má dosť.
Možno mu bude stačiť plytký bazénik
Po kúpaní psa opláchni čistou vodou, najmä ak plával v jazere, mori alebo chlórovanom bazéne. Doma ho dobre vysuš a skontroluj mu uši. Vlhkosť, ktorá v nich zostane, môže najmä pri psoch s previsnutými ušami prispieť k podráždeniu alebo zápalu.
Všímaj si aj to, ako sa správa po návrate domov. Ak je nezvyčajne unavený alebo spí výrazne viac než zvyčajne, ďalšie kúpanie skráť a dopraj mu pokojnejší deň.
Niektoré psy sa po niekoľkých pokusoch osmelia. Iné budú celý život spokojne stáť na brehu a sledovať ostatných.
Nenúť ich.
Počas horúčav im môžeš pomôcť ochladiť sa aj iným spôsobom – tieňom, čerstvou vodou, chladiacou podložkou alebo plytkým bazénikom, v ktorom si namočia iba labky.