Nejde o jeden pohár ani o víkendové pitie. Dáta ukazujú, že pri rakovine hrubého čreva a konečníka rozhoduje najmä celkové množstvo alkoholu, ktoré človek vypije počas života. Nové výsledky publikované v odbornom časopise Cancer, ktorý vydáva American Cancer Society, po prvý raz jasne ukazujú, že tento celoživotný objem má vlastnú váhu. A nie malú.
Dáta z dlhodobého amerického sledovania naznačujú, že čím vyšší je kumulatívny príjem alkoholu od mladosti, tým vyššie je riziko kolorektálneho karcinómu, teda rakoviny hrubého čreva a konečníka. Najvýraznejší nárast sa týka rakoviny konečníka, ktorá sa v posledných rokoch objavuje čoraz častejšie aj u mladších ľudí.
Dlhodobé pitie vychádza horšie než jednorazové excesy
Výskumníci sa nesústredili na to, či niekto pil v poslednom roku. Sledovali, ako vyzerala konzumácia alkoholu od približne 18 rokov až po vstup do štúdie. Účastníci spätne opisovali svoje pitie v niekoľkých vekových obdobiach a vedci ho následne prepočítali na priemerný počet drinkov za týždeň počas života.
Pri dlhodobom priemere 14 a viac drinkov týždenne rástlo riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka približne o štvrtinu. Pri rakovine konečníka bolo riziko ešte výraznejšie a v niektorých analýzach sa blížilo k dvojnásobku.
Je dôležité ale zároveň vedieť, čo znamená „jeden drink“. Vedci pracovali s americkým štandardom, kde jeden štandardný drink obsahuje 14 gramov čistého alkoholu. To zodpovedá približne 0,33 litra piva s obsahom alkoholu okolo 5 %, 0,15 litra vína s obsahom alkoholu okolo 12 % alebo jednému panáku liehoviny. Keď sa teda hovorí o 14 drinkoch týždenne, nejde o extrémy, ale o hladinu, ku ktorej sa veľa ľudí vie dostať celkom nenápadne.
„Naša štúdia patrí medzi prvé, ktoré sa pozerajú na pitie alkoholu naprieč celým životom v súvislosti s adenómami aj rakovinou hrubého čreva,“ uviedla spoluautorka výskumu Erikka Loftfield z amerického National Cancer Institute. „Práve tento celoživotný pohľad robí rozdiel.“
Kľúčová je dlhodobá konzumácia alkoholu, nie jednorazová žúrka
Zaujímavé je, že najvyššie riziko nemali ľudia s nepravidelným pitím, ale tí, ktorí pili veľa dlhodobo a konzistentne. Ak sa niekto celé desaťročia pohyboval v pásme vysokého príjmu alkoholu, riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka mu narástlo až o približne 90 %.
Treba však dodať, čo takéto číslo znamená. Deväťdesiatpercentné zvýšenie rizika neznamená, že rakovina postihne väčšinu ľudí, ktorí pijú alkohol. Ide o porovnanie medzi skupinami. Inými slovami, pri dlhodobom vysokom pití sa pravdepodobnosť ochorenia približne zdvojnásobí oproti ľuďom s nízkou alebo nulovou konzumáciou, nejde však o istotu, že rakovina vznikne.
Z biologického hľadiska to dáva zmysel. Alkohol sa v tele rozkladá na acetaldehyd, látku, ktorá dokáže poškodzovať bunky a ich genetickú informáciu. Tento proces neprebieha len v pečeni. Časť alkoholu sa rozkladá priamo v čreve, a to aj vďaka črevným baktériám, ktoré ho spracúvajú na toxické medziprodukty. Sliznica čreva je tak opakovane vystavená látkam, ktoré podporujú zápal a poškodenie DNA.
Práve preto sa zvýšené riziko neprejavuje rovnomerne v celom tráviacom trakte. Najsilnejšia súvislosť sa ukázala pri rakovine konečníka (rektum), kde je kontakt sliznice s obsahom čreva najdlhší. V prípade hrubého čreva bol efekt výraznejší v jeho distálnej časti, teda v zostupnom úseku, než v proximálnych častiach.
Prestať piť môže dávať zmysel, aj keď už máš niečo „odpité“
Jedno z mála pozitívnych zistení sa týka ľudí, ktorí s alkoholom skončili. Bývalí pijani nemali vyššie riziko rakoviny a v niektorých analýzach mali dokonca nižší výskyt nezhubných polypov než ľudia, ktorí pili veľmi málo, ale neprestali úplne.
Autori však tieto výsledky nepreceňujú. Skupina bývalých pijanov bola menšia a dáta z nej neumožňujú robiť definitívne závery. Napriek tomu ide o dôležitý signál. Naznačuje, že riziko spojené s alkoholom nemusí byť natrvalo dané a že po ukončení pitia sa môže aspoň čiastočne znížiť.
„Povzbudilo nás, že riziko u bývalých konzumentov sa mohlo priblížiť k úrovni ľahkých pijanov,“ dodáva Loftfield.
Prečo stredná konzumácia vyzerá v dátach „lepšie“, než by mala
Najcitlivejšia časť výsledkov ukazuje, že ľudia so strednou konzumáciou alkoholu, teda v rozmedzí približne 7 až 13 drinkov týždenne, mali v niektorých analýzach nižšie riziko než takmer abstinenti.
To však neznamená, že by alkohol chránil pred rakovinou. Skôr ide o štatistický efekt miešania veľmi rozdielnych ľudí do jednej skupiny. Medzi takmer nepijúcimi sú totiž aj tí, ktorí s pitím prestali pre zdravotné problémy. Práve to môže výsledky skresľovať.
Treba tiež férovo povedať, že údaje o konzumácii alkoholu pochádzali zo spätných dotazníkov. Ľudia majú tendenciu svoju spotrebu alkoholu podhodnocovať, najmä pri pohľade do minulosti.
Ak piješ od mladosti, riziko si buduješ skôr, než si myslíš
Z dát vyplýva ešte jeden dôležitý odkaz. Ak človek začne piť pravidelne už v mladosti, kumulatívne riziko si buduje celé desaťročia. Práve to môže čiastočne vysvetľovať, prečo sa rakovina konečníka čoraz častejšie objavuje aj u mladších dospelých.
Zo štúdie zároveň nevyplýva žiadna “bezpečná dávka alkoholu“. Vyplýva z nej len to, že dlhodobé vysoké pitie riziko zvyšuje a že ukončenie pitia ho môže oslabiť. Čím skôr sa kumulatívny príjem alkoholu zastaví, tým menej „bodov“ si človek k tomuto riziku nazbiera.
