Mnohí ľudia pijú kávu preto, aby fungovali. Nie kvôli chuti, nie kvôli rituálu, ale kvôli účinku. A práve tam vzniká jeden z najrozšírenejších omylov. Espresso má povesť „najsilnejšej“ kávy, no v praxi to často neplatí. Neraz ho prekonajú nápoje, ktoré pôsobia nenápadne a chuťovo jemnejšie. Na tému upozornil server theconversation.com.
Rozdiel nie je v kvalite zŕn ani v teplote vody. Rozhoduje objem, pomer kávy k tekutine a najmä to, ako rýchlo a akým spôsobom sa kofeín dostane do tela. To sú premenné, ktoré sa v bežných debatách o káve takmer vôbec neriešia.
Káva je dnes drahšia než pred pár rokmi a ľudia ju pijú cielenejšie. Menej riešia chuťové nuansy a viac to, či ich naozaj nakopne a na ako dlho. Práve pri tomto pohľade sa ukazuje, že zaužívané predstavy o „silnej“ káve často nesedia s realitou.
Espresso je koncentrované, ale nie automaticky „najsilnejšie“
Espresso má najvyššiu koncentráciu kofeínu na mililiter, no to ešte neznamená najvyššiu dávku. V bežných podmienkach sa 30 ml espresso z arabiky pohybuje skôr v rozmedzí 60 až 80 mg kofeínu. Vyššie čísla sú možné, ale typicky až pri robuste alebo pri extrémne vysokých dávkach kávy.
Krátky kontakt vody s jemne mletou kávou a tlak spôsobia rýchlu extrakciu. Preto espresso „kopne“. Účinok nastúpi rýchlo, no často aj rýchlo vyprchá. Nejde o kvalitu zŕn, ale o kinetiku vstrebávania. Malý objem sa do krvného obehu dostane rýchlejšie než veľký hrnček.
Problém nastáva v momente, keď si espresso automaticky spájaš s maximálnym kofeínovým efektom. V realite to tak býva len zriedka.
Cold brew a veľké kávy: prečo majú často viac kofeínu než espresso
Cold brew pôsobí jemne, hladko a menej agresívne. Práve preto ho ľudia podceňujú. Typická porcia však môže obsahovať 150 až 200 mg kofeínu. Viac než väčšina jednotlivých espress.
Dôvodom nie je studená voda, ale pomer. Cold brew používa výrazne viac kávy na jednotku objemu a kofeín, ktorý je vysoko rozpustný, sa uvoľní veľmi skoro. Dlhé lúhovanie umožní použiť veľa zŕn bez výraznej horkosti.
Výsledok je zákerný. Nápoj chutí nevinne, pije sa ľahko, no účinok nastupuje pomalšie a drží sa dlhšie. Práve tu často vznikajú problémy so spánkom, ktoré si ľudia s kávou vôbec nespájajú.
| Metóda prípravy | Typický objem | Obsah kofeínu (cca) | Nástup účinku | Ideálne pre |
|---|---|---|---|---|
| Espresso | 30 ml | 60 – 80 mg | Veľmi rýchly | Okamžitý „kickstart“ |
| Double shot | 60 ml | 120 – 160 mg | Rýchly | Silné nabudenie |
| Filtrovaná káva | 250 ml | 100 – 150 mg | Stredný | Sústredená práca (2+ hodiny) |
| Cold brew | 200 ml | 150 – 220 mg | Pomalý, dlhý | Dlhé dopoludnie |
| Instantná káva | 200 ml | 30 – 90 mg | Stredný | Núdzové situácie |
Mimochodom, dôležité je tiež povedať, že bezpečná denná dávka kofeínu pre zdravého dospelého človeka je podľa EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) približne 400 mg (teda asi 5 espress alebo 2 silné cold brew).
Zrno rozhoduje viac, než si väčšina ľudí pripúšťa
Spôsob prípravy nie je jediný faktor. Druh zrna má často väčší vplyv než samotná metóda. Robusta obsahuje približne dvojnásobok až trojnásobok kofeínu oproti arabike. Ak niekto hľadá čisto funkčný efekt a nevadí mu horkejšia chuť, zmes s podielom robusty ho „vystrelí“ spoľahlivejšie než drahá výberová arabika.
To je dôvod, prečo niektoré lacné kancelárske kávy pôsobia silnejšie než prémiové filtre. Nie je to náhoda, ale genetika rastliny.
Ako mlieko a čas pitia menia účinok kofeínu
Káva nefunguje izolovane. Tuky a bielkoviny v mlieku spomaľujú vstrebávanie kofeínu v žalúdku. Preto cappuccino alebo flat white pôsobia plynulejšie než čisté espresso na prázdny žalúdok, ktoré často vyvolá prudký výkyv a následný pokles.
Dôležitý je aj čas. Kofeín má polčas rozpadu približne päť až šesť hodín. Ak dopiješ cold brew o 16:00, o 22:00 máš v krvi stále polovicu dávky. Aj keď zaspíš bez problémov, hlboký spánok tým trpí.
Z praktického hľadiska má zmysel nepiť kávu hneď po prebudení, keď je kortizol prirodzene vysoký, ale počkať 60 až 90 minút. A ak máš po káve tras rúk či úzkosť, kombinácia kofeínu s L-theanínom, prirodzene prítomným napríklad v zelenom čaji, dokáže účinok výrazne zjemniť.
Káva nie je jedna látka ani jeden účinok. Je to súhra dávky, času, zrna a fyziológie. Otázka nestojí, ktorá káva je „najsilnejšia“. Podstatné je, koľko kofeínu reálne prijmeš, ako rýchlo ho dostaneš do tela a čo to spraví s tvojím výkonom aj spánkom. A práve tam sa rozhoduje, či ti káva pomáha, alebo ťa potichu sabotuje.
