Nová štúdia ukázala, že pravidelné čistenie zubov môže znížiť riziko demencie o viac ako jednu štvrtinu.
U ľudí, korí majú menej ako 20 zubov, je o 26% väčšia pravdepodobnosť, že sa prejavia kognitívne problémy, ktoré by mohli viesť k Alzheimerovej chorobe.
Predpokladá sa, že žuvanie zvyšuje prietok krvi do mozgu, čím sa zlepšuje pamäť.
Výskum (systematický prehľad) zahrňoval zozbieranie výsledkov 10 predchádzajúcich štúdií, v ktorých bola nájdená súvislosť medzi orálnym zdravím a demenciou.
Jedna nedávna štúdia sledovala 59 ľudí s miernym až stredne ťažkým stupňom Alzheimerovej choroby.
Zistilo sa, že ochorenie ďasien znižuje kognitívne funkcie až šesťnásobne.
Dr. Mark Ide, autor štúdie, povedal: „Ochorenie ďasien je vo Veľkej Británii a USA veľmi rozšírené a u starších vekových kategórií je to pravdepodobne hlavná príčina straty zubov.
V roku 2009 postihovalo vo Veľkej Británii približne 80% dospelých nad 55 rokov ochorenie ďasien, pričom 40% ľudí vo veku 65 – 74 rokov (a 60% ľudí vo veku nad 75 rokov) malo menej ako 21 zo svojich pôvodných 32 zubov. Polovica z nich sa sťažovala na problémy s ďasnami ešte pred tým, než prišli o zuby.
Množstvo štúdií ukázalo, že strata zubov (pravdepodobne ako dôsledok skoršieho ochorenia ďasien) je spojená s väčším rizikom prejavenia sa demencie.
Domnievame sa tiež, na základe rôznych výsledkov výskumu, že zuby s aktívnym ochorením ďasien majú za následok zvýšené hodnoty istých druhov zápalových molekúl v celom tele, čo sa tiež spája s ďalšími dôsledkami, ako je pokles kognitívnych funkcií alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Výskumy naznačujú, že účinná liečba ďasien môže znížiť hodnoty týchto molekúl.
Predošlé štúdie tiež ukázali, že zdravie ústnej dutiny u pacientov s Alzheimerovou chorobou je na tom v porovnaní s ostatnými podobného veku horšie a že zlý stav zdravia ústnej dutiny je v priamej úmere so stupňom závažnosti Alzheimerovej choroby.“
Profesor Clive Holmes, jeden zo spoluautorov štúdie, povedal:
„Jedná sa o veľmi zaujímavé výsledky, ktoré nadväzujú na našu predchádzajúcu prácu, ktorá ukazuje, že chronické zápalové stavy majú nepriaznivý účinok na vývoj Alzheimerovej choroby.
Naša štúdia trvala iba šesť mesiacov, takže na zdokonalenie týchto výsledkov bude potrebné vykonať ďalšie pozorovania.
Keď existuje priama súvislosť medzi paradentózou a úbytkom kognitívnych funkcií, ako táto štúdia naznačuje, tak potom liečba ochorenia ďasien by mohla byť kľúčom v boji proti Alzheimerovej chorobe.“
