Je človek dospelý v 18-tke? Zákon hovorí, že áno, ale nie je tomu tak. Biologická a psychologická dospelosť prichádza v tomto veku

18. rok života je pre mnohých jedným z najkrajších. Hlavne ten moment, kedy môžeme „robiť, čo chceme“. Stávame sa totiž dospelými. Možno aj ty si ako prvé utekal do trafiky kúpiť si cigarety a čakal si, že si predavačka vypýta občiansky preukaz a s úsmevom na tvári, si jej ho podal.

Ak by sme sa však pozreli do Škótska, oficiálne by sme sa stali dospelými z pohľadu právnej spôsobilosti už v 16 rokoch. V Severnej Kórei je to od 17 rokov, v Spojených štátoch amerických (v závislosti od štátu) od 19 rokov (napríklad v Alabame a Nebraske) alebo dokonca až od 21 rokov (napríklad v Mississippi a Portoriku). V Japonsku sa človek stáva dospelým po dovŕšení 20. roku života.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Od krajiny ku krajine sa teda vek dospelosti líši. Ale otázka, kedy sa skutočne stávame dospelými a to biologicky, psychologicky aj sociálne, je o niečo viac univerzálnejšia. Rozmýšľal si niekedy nad tým, od ktorého veku si naozaj zrelý človek? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu nižšie.

Telom dospelý, hlavou ešte nie

Biologická dospelosť prichádza pomerne skoro. Dokonca skôr, než si asi uvedomuješ. Už počas puberty sa telo mení, chlapci a dievčatá dosahujú pohlavnú zrelosť, teda schopnosť mať deti. To však automaticky neznamená, že aj psychika a rozum držia krok. Ako upozorňuje Cleveland Clinic, hoci puberta z človeka spraví fyzicky dospelého, mozog sa vyvíja a zreje ešte niekoľko ďalších rokov.

Napríklad náš kostrový systém ešte dlho po puberte dozrieva. Kým výškový rast sa skončí v neskorom dospievaní, vrchol kostnej hustoty dosahujeme až okolo 30. roku života, ako uvádza server mayoclinic.org. Telo teda v niektorých ohľadoch dozrieva až v tridsiatke. Najmä však mozog a nervový systém potrebujú čas. Kľúčové časti mozgu si ešte len „dokončujú kabeláž“ počas celých dvadsiatych rokov.

Mozog sa vyvíja až do 30 rokov

V 18-tke má mnoho mladých pocit, že „zjedli všetku múdrosť sveta“. V skutočnosti je to len začiatok. Predná časť mozgu, prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie, plánovanie a sebaovládanie, sa dokončuje až okolo 25. roku života, niekedy aj neskôr, uvádza harvard.edu.

To znamená, že schopnosti ako rozumové plánovanie, kontrola impulzov či zvažovanie dôsledkov ešte v mladosti nie sú plne rozvinuté. Moderné zobrazovacie výskumy mozgu potvrdzujú, že mozog mladého dospelého je stále „vo výstavbe“. Stáva sa plne zrelým niekde medzi 25. a 30. rokom života. Niektoré časti mozgu sa dokonca môžu jemne vyvíjať aj po tridsiatke.

Zaujímavé je, že emočné centrá mozgu (napríklad limbický systém) dozrievajú skôr ako časti zodpovedné za racionálne rozhodovanie. Tento nesúlad vysvetľuje, prečo tínedžeri a mladí dospelí často riskujú alebo konajú impulzívne a emócie majú navrch pred rozumom.

Vedci tiež zistili, že spoje medzi limbickým systémom a prefrontálnou kôrou, teda mechanizmy na reguláciu emócií, sa plne stabilizujú okolo 32. roku života. To je dosť ďaleko od tradičných 18 rokov.

Psychológovia majú na dospelosť iný pohľad

Dospelosť nie je len o veku či fyzickom vzhľade. Psychológovia tvrdia, že je najmä o zrelosti, schopnosti rozhodovať sa rozvážne, ovládať emócie, prevziať zodpovednosť za svoje činy a budovať vzťahy.

Rozlišujú pritom kognitívnu (rozumovú) a psychosociálnu (emocionálnu a sociálnu) zložku dospelosti. Veľká medzinárodná štúdia ukázala, že logické myslenie dosahuje úroveň dospelých už okolo 16 rokov. No psychosociálna zrelosť, ako odolnosť voči tlaku okolia či schopnosť zvládať silné emócie, sa vyvíja ďalej a úroveň bežnú u dospelých dosahuje až po 18. roku, častejšie až v dvadsiatke. Je tam ale jedno ale.

Existuje tu ale tzv. „medzera zrelosti“, čo je situácia, kedy mladý človek síce vie, čo je správne, ale v emočne náročných situáciách sa ešte nemusí zachovať zrelo.

Neurovedkyňa Leah Somerville uviedla, že tínedžeri dokážu riešiť úlohy rovnako dobre ako dospelí, ale len v pokojnom prostredí. Keď sú pod tlakom silných emócií, ich výkon klesá. Mozog ešte nemá vybudovaný dostatočný systém na zvládanie emocionálne náročných situácií.

A čo spoločenská dospelosť?

Nie sú to len psychológovia, ale aj sociológovia, ktorí hovoria o posune dospelosti. Dnešní mladí sa osamostatňujú neskôr než predchádzajúce generácie. Dlhšie študujú, menia prácu, skúšajú vzťahy, hľadajú svoje miesto.

Psychológ Jeffrey Arnett pomenoval tento fenomén ako „vynárajúca sa dospelosť“ (emerging adulthood). Ide o prechodné obdobie medzi 18. až 25. rokom života, ktoré sa vyznačuje nestabilitou, hľadaním identity a zameraním na sebarozvoj. Mnohí mladí v tomto období necítia, že sú už úplne dospelí, a to je úplne v poriadku.