Je pravda, že alkohol zabíja mozgové bunky? O tomto si asi nevedel

Ako ľudia máme s alkoholom dlhú históriu. Začali sme s ním experimentovať približne 7 000 rokov pred Kristom, pričom bol viackrát objavený v rôznych častiach sveta nezávisle od seba.

O alkohole panuje mnoho mýtov. Napríklad, že je dobrý na srdce. Nie je to celkom pravda. Alebo že ťa alkohol zahreje. Ani to nie je pravda, ide len o klamlivý pocit. Často sa tiež tvrdí, že alkohol zabíja mozgové bunky. Je to ale naozaj tak?

Zabíja alkohol mozgové bunky?

Určite si už počul alebo ti niekto povedal, že alkohol zabíja mozgové bunky, a ty si možno odpovedal: „Mám ich dosť.“ Priemerný dospelý človek má približne 86 miliárd neurónov a o niečo väčší počet gliových buniek.

Veda hovorí jasne, chronické nadmerné pitie je spojené s mentálnymi poruchami a často vedie k poškodeniu mozgu. Dokonca môže spôsobovať jeho zmenšovanie, čo potvrdili vedci z Oxfordskej univerzity. Zistili, že nadmerná konzumácia alkoholu súvisí so zmenšením hipokampu, oblasti mozgu spojenej s pamäťou a uvažovaním.

Mohlo by sa preto zdať, že alkohol skutočne zabíja mozgové bunky. Nie je to ale pravda. Táto myšlienka sa rozšírila v 19. a 20. storočí v rámci moralizujúcich kampaní proti alkoholu a na základe nesprávne interpretovaných raných vedeckých výskumov. Mýtus pretrváva aj preto, že dlhodobé zneužívanie alkoholu vedie k mentálnym deficitom.

Štúdie ukazujú, že ani dlhodobé a nadmerné pitie nevedie priamo k odumieraniu mozgových buniek.

Alkohol tvoj mozog ale ovplyvňuje a nie pekne

Je tu však jedno veľké ALE. Alkohol ovplyvňuje mozog a nie spôsobom, aký by sme si želali. Napríklad poškodzuje dendrity v mozočku. Možno sa teraz pýtaš, čo to je. Dendrity sú výbežky neurónov, ktoré slúžia na prijímanie signálov od iných nervových buniek. Fungujú ako „antény“ neurónu, ktoré zachytávajú elektrické a chemické signály a posielajú ich ďalej do bunkového tela, kde sa spracujú. Inými slovami, ide o hlavné „prijímače“ informácií v nervovom systéme.

Alkohol vedie k poškodeniu dendritov, čo znamená, že čím menej spojení medzi neurónmi, tým horšia je komunikácia medzi mozgovými bunkami. Okrem toho narúša funkciu neurotransmiterov (napr. glutamátu a GABA), čo spôsobuje problémy s reakciami a správaním.

Môže tiež meniť štruktúru neurónov, no nezabíja ich. To, ako ich ovplyvňuje, závisí od frekvencie konzumácie, dĺžky pitia, prenatálnej expozície a celkového zdravotného stavu človeka. Alkohol tiež môže narušiť tvorbu nových mozgových buniek.

Hoci alkohol priamo nezabíja mozgové bunky, jeho dlhodobé užívanie môže viesť k vážnym neurologickým problémom.