Je pravda, že červíky nežerú jedovaté hríby? Skôr ako pôjdeš na hríby, mal by si toto vedieť

Pomaly, ale isto sa rozbieha sezóna hríbov. Už teraz môžeme v lesoch natrafiť na prvé jarné huby, ako sú smrčky a čírovnica májová. Čoskoro by sa mali objaviť aj ďalšie obľúbené druhy, ako sú kozáky, kuriatka, plávky a obľúbené suchohríby.

Ako určite dobre vieš, hríby sú skvelou ingredienciou v kuchyni, najmä do omáčok a polievok. Jedlé huby majú viaceré spoločné znaky, ako napríklad pevnú a kompaktnú dužinu, prirodzené farby ako hnedú, béžovú, bielu alebo mierne žltkastú a zvyčajne hubkovitú spodnú časť klobúka.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Treba si však uvedomiť, že žiadna jednotlivá vlastnosť nie je stopercentnou zárukou, že hríb je jedlý. Pri určovaní je vždy dôležité sledovať kombináciu viacerých znakov.

Je červík v hríbe zárukou, že ide o jedlú hubu?

Možno si už počul známu vetu: „Červíky jedovaté hríby nežerú.“ Táto predstava sa traduje celé generácie. Je však pravdivá? Odpoveď na túto otázku je o niečo viac zložitou.

Pri zbere húb sa často stretávame s týmto omylom. Pravdou je, že červíky a larvy hmyzu majú úplne iný metabolizmus než človek. Možno sa teraz pýtaš, čo to znamená. V skratke ale, mnohé látky, ktoré sú pre nás smrteľné, im vôbec neškodia. Napríklad amatoxíny, ktoré sa nachádzajú v muchotrávke zelenej, nemusia u hmyzu spôsobiť žiadne vážne problémy. Ich bunky dokážu tieto toxíny spracovať iným spôsobom, takže larvy sa pokojne živia aj prudko jedovatými hubami.

Preto sa môže stať, že aj prudko jedovatý hríb bude napadnutý hmyzom a larvami.

Ako vznikol mýtus o červivosti

Mýtus o tom, že červivé huby sú bezpečné, vznikol pravdepodobne na základe pozorovania. Niektoré druhy jedovatých húb sú naozaj v určitých obdobiach menej napadnuté červami než bežné jedlé huby. Tento jav však nesúvisí s ich toxicitou pre človeka, ale s chemickým zložením plodnice, jej pevnosťou, obsahom vody a prítomnosťou prírodných látok odpudzujúcich hmyz.

Vedci upozorňujú, že aj prudko jedovaté huby, ako muchotrávky, bývajú vo vyšších štádiách vývoja často napadnuté rôznymi druhmi hmyzu. Výskumy dokonca ukazujú, že larvy niektorých múch sa špecializujú práve na plodnice toxických húb.

Na čo si dávať pozor pri zbere húb

Z biologického hľadiska červivosť alebo nečervivosť huby nevypovedá nič o jej jedlosti pre človeka.

Pri určovaní bezpečnosti húb je preto nevyhnutné sústrediť sa na konkrétne morfologické znaky. Dôležité je všímať si farbu a tvar klobúka, štruktúru spodnej strany klobúka, či má huba rúrky (hubkovitý vzhľad) alebo lupene, vzhľad a tvar hlúbika, ako aj farbu dužiny po narezaní, ktorá zvykne jemne zmodrať.

Nemenej podstatná je vôňa huby, ktorá môže napovedať o jej vhodnosti na konzumáciu. Zároveň si treba všímať prítomnosť prstenca na hlúbiku alebo cibuľovitého zhrubnutia pri jeho koreni, keďže tieto znaky sú typické pre viaceré nebezpečné druhy húb.

Záverom nám dovoľ prízvukovať, že v prípade, že si pri určení huby nie si úplne istý, je najlepšie dať ju bokom a ponechať si ju iba na fotenie, rozhodne nie na konzumáciu.