Je pravda, že mačky pri páde vždy dopadnú na labky?

Často sa hovorí, že mačka vždy dopadne na všetky štyri. Možno sa teraz zamýšľaš nad tým, či si vlastne niekedy videl mačku, ktorá skočila, resp. spadla a nedopadla na všetky svoje nohy. Je však táto schopnosť dopadnúť na všetky štyri nohy neomylná? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu nižšie.

Je pravda, že mačky vždy dopadnú na nohy?

Krátka odpoveď na túto otázku znie, že nie. Nie je to pravda. Ich schopnosť pristáť správne závisí od výšky pádu.

Možno by ťa to nenapadlo, ale mačky majú reflex nazývaný Righting reflex (reflex správneho dopadu). Tento reflex sa začína u mačiek prejavovať približne v troch týždňoch života, pričom plne vyvinutý je do siedmeho týždňa. Je kľúčom k tomu, aby mačka bezpečne dopadla pri skoku či páde.

To, prečo mačky dopadnú takmer vždy na svoje nohy, trápilo vedcov už v 19. storočí, keď sa snažili tento fenomén vysvetliť. V tom čase sa predpokladalo, že keď sú mačky pustené, nejako sa odrazia od ruky človeka, aby dopadli na nohy. Nie je to však pravda, zistil v roku 1894 francúzsky vedec Étienne-Jules Marey. Podarilo sa mu to dokázať vďaka chronofotografickej kamere, ktorá zachytávala 60 snímok za sekundu. Pomocou kamery sledoval pád mačky v spomalenom zábere, vďaka čomu dokázal, že mačky sa skutočne samy otáčajú počas pádu.

Kľúčom k odpovedi, ako je možné, že mačky dopadajú na štyri nohy, sa skrýva v ich anatómii.

Mačky majú flexibilnú chrbticu so 30 stavcami a nemajú kľúčnu kosť, čo im umožňuje rýchle a efektívne otočenie vo vzduchu. Inými slovami, táto ohybná chrbtica im umožňuje rýchlo a efektívne korigovať polohu počas pádu. Taktiež ich nízky pomer telesnej hmotnosti pomáha spomaliť pád.

Mohlo by sa preto zdať, že vždy dopadnú na nohy. Ako sme však v úvode uviedli, tak to nie je pravda. Aj keď je reflex správneho dopadu fascinujúci, nie je neomylný. Dôležitú úlohu zohráva výška, z ktorej padajú.

Kľúčová je výška z akej padajú

Štúdia z roku 1987 ukázala, že mačky padajúce z výšky 7 až 32 poschodí utrpeli menej zranení než tie, ktoré spadli z 2 až 6 poschodí. Je to spôsobené tým, že pri vyšších pádoch majú viac času na otočenie a spomalenie pádu. Mačky pri páde dosahujú maximálnu rýchlosť približne 97 km/h, čo je oveľa menej ako u ľudí (približne 193 km/h). Po dosiahnutí tejto rýchlosti sa začnú uvoľňovať a rozťahovať nohy, čím vytvárajú odpor podobne ako lietajúca veverička. Mačky majú silné, svalnaté nohy, ktoré tlmia náraz pri dopade a fungujú ako prirodzené tlmiče. Ich šikmé končatiny pomáhajú rozložiť silu nárazu.

Čo to teda znamená? Ak mačka spadne z príliš malej výšky, nemá dostatok času na otočenie tela a môže dopadnúť nekontrolovane. Inými slovami, v prípade, keď mačka padá z vyššej výšky, tak je väčšia pravdepodobnosť, že dopadne na všetky nohy a pád prežije bez závažných zranení.