V dnešnej dobe je mučenie niečo, čo odsudzujeme. V minulosti tomu ale tak nebolo. Mučenie bolo pomerne bežnou súčasťou ľudských životov. Niektoré druhy mučenia boli horšie ako iné.
Napríklad starí Gréci mali Rohatú kravu. Išlo o bronzovú sochu, ktorá bola zvnútra dutá. Do nej umiestnili obeť a následne pod ňou zapálili oheň, čím ju doslova uvarili zaživa. Zvláštnosťou tohto zariadenia bol mechanizmus, ktorý menil výkriky obete na zvuk pripomínajúci býčie bučanie.
Ďalším brutálnym spôsobom mučenia bol škripec, ktorý sa používal od 13. do 17. storočia. Obeť v tomto prípade bola priviazaná za končatiny a následne naťahovaná. Ako už asi tušíš, nebolo to nič príjemné. Tento proces spôsoboval vykĺbenie kĺbov, trhanie svalov a šliach, pričom v extrémnych prípadoch mohlo dôjsť až k prasknutiu kože a pretrhnutiu vnútorných orgánov.
Existovali ale aj iné druhy brutálneho mučenia. Na jeden z nich sa teraz pozrieme, ktorý na prvý pohľad vôbec nevyzerá tak brutálne, no dokázal obete priviesť do šialenstva. Ide o šteklenie. Možno sa to nezdá, ale aj toto bola forma mučenia, ktorá spôsobovala neznesiteľné utrpenie. Poďme sa na túto tému pozrieť nižšie spolu so serverom allthatsinteresting.com.
História mučenia šteklením
V súčasnosti je šteklenie vnímané ako forma zábavy medzi priateľmi alebo súrodencami. Nebolo tomu ale vždy tak.
Tento spôsob mučenia bol prítomný vo viacerých kultúrach. Napríklad Rimania údajne priväzovali obete a ich chodidlá natierali soľou. Na túto časť tela následne vypustili kozy, ktoré začali olizovať soľ. Jemné, ale neúnavné pohyby drsného jazyka spôsobovali obetiam nepredstaviteľné nepohodlie, kým ich privádzali do vyčerpania.
Ever heard of Tickle torture?
It required the victim to be tied to the floor. The victim’s feet were dipped in saltwater and a goat was brought into the room. The goat was attracted to the salt and began to lick the feet. Once the salt was licked off, the feet were dipped into… pic.twitter.com/wr5HDcezKl
— Time Capsule Tales (@timecaptales) January 16, 2024
V Číne bol tento spôsob považovaný za praktický, keďže nezanechával viditeľné stopy mučenia, ako sú napríklad modriny alebo jazvy. V období dynastie Han sa využívalo na získanie priznania alebo na potrestanie tých, ktorí sa previnili voči mocným jednotlivcom. Najčastejšími obeťami boli sluhovia alebo vojaci, ktorí sa previnili proti svojim nadriadeným.
V Japonsku existovala metóda nazývaná kusuguri-zeme, teda „nemilosrdné šteklenie“. Táto metóda bola súčasťou shikei, čo bol systém tajných a krutých trestov pre ľudí, ktorí si dovolili niečo proti vládnucej vrstve.
V stredoveku sa mučenie šteklením používalo ako trest pre ľudí obvinených z menších zločinov. Obeť bola často verejne ponížená a donútená prežívať nekontrolovateľné utrpenie pred očami davu.
Prečo je táto forma mučenia tak efektívna?
Možno si teraz hovoríš, že tento spôsob mučenia je neškodný, veď obeť sa len smeje a zabáva! Nie je tomu celkom tak. Neustály smiech môže viesť k svalovým kŕčom, bolesti brucha a dokonca aj k ťažkostiam s dýchaním. Ide o nekontrolovateľnú reakciu tela, ktorú nemožno zastaviť vlastnou vôľou.
Francúzsky filozof René Descartes sa touto témou zaoberal a tvrdil, že šteklenie aktivuje telo podobne ako bolesť. Podľa neho spôsobuje „vzrušenie zmyslov, ktoré by mohlo byť škodlivé, ak by telo nemalo dostatok sily na jeho odolanie“. Preto aj niečo tak zdanlivo nevinné môže spôsobiť extrémne utrpenie.
V extrémnych prípadoch môže šteklenie vyvolať záchvat paniky, stratu vedomia alebo dokonca smrť v dôsledku udusenia alebo aneurysmatu. Príkladom je prípad opísaný v knihe The Men with the Pink Triangle, kde preživší koncentračného tábora Josef Kohout opisuje, ako nacisti využívali mučenie šteklením na ponižovanie väzňov.
Nanešťastie, mučenie šteklením nebolo len súčasťou vojenských alebo politických výsluchov. Počas viktoriánskej éry sa objavili prípady domáceho násilia, kde muži mučili svoje manželky týmto spôsobom. V roku 1869 sa v britských novinách objavil prípad Michaela Puckridgea, ktorý zviazal svoju manželku a šteklením ju priviedol k šialenstvu.
Dokonca aj v literatúre sa objavujú prípady smrti spôsobenej šteklením. V hre Pierrot, Assassin De Sa Femme hlavný hrdina Pierrot utýral svoju manželku Columbine šteklením. Tento príbeh bol inšpirovaný veršom Théophila Gautiera:
“Príbeh o mužovi, čo šteklením zabil svoju ženu, a tak ju rozosmial až na smrť.”
