Kde Ježiš premenil vodu na víno? Archeológovia tvrdia, že objavili presné miesto jeho prvého zázraku!

Pravdepodobne si už počul príbeh o tom, ako Ježiš premenil vodu na víno. Je to jeden z najznámejších príbehov z Nového zákona a je považovaný za prvý z Ježišových verejných zázrakov.

Ak ho nepoznáš, tak ti ho teraz priblížime. Tento príbeh sa odohráva na svadbe v Káne Galilejskej. Podľa evanjelia podľa Jána to bolo na tretí deň po predchádzajúcich udalostiach. V meste Kána sa konala svadobná hostina, na ktorú boli pozvaní Ježiš, jeho učeníci a jeho matka Mária.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Svadby v tej dobe vyzerali inak, než ich poznáme dnes. Boli to veľké oslavy, ktoré trvali aj niekoľko dní. Víno bolo ich neoddeliteľnou súčasťou. Išlo o symbol radosti, pohostinnosti a požehnania. Uprostred hostiny však nastala nepríjemná situácia, došlo víno. V tej dobe to nebola len organizačná chyba, ale spoločenská hanba pre hostiteľa.

Mária si to všimla a obrátila sa na Ježiša. Ten jej odpovedal slovami, ktoré môžu znieť tvrdo, no v dobovom kontexte znamenali skôr odstup a rešpekt:

„Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2:4)

Aj napriek tomu Mária s dôverou povedala sluhom:

„Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2:5)

V blízkosti sa nachádzalo šesť veľkých kamenných nádob určených na rituálne očisťovanie. Každá mala objem 20 až 30 galónov (čo je približne 75 až 110 litrov). Ježiš im prikázal:

„Naplňte nádoby vodou.“

Sluhovia ich naplnili až po okraj. Potom Ježiš povedal:

„Teraz načrite a zaneste starejšiemu hostiny.“

Keď správca hostiny ochutnal, čo bolo pôvodne vodou, zistil, že pije výnimočne kvalitné víno. Zavolal si ženícha a povedal mu:

„Každý podáva najprv dobré víno a až keď si hostia upili, to horšie. Ty si však zachoval dobré víno až doteraz!“ (Jn 2:10)

Z kresťanského pohľadu je tento príbeh pravdivý v zmysle biblického svedectva. Z historického hľadiska neexistujú mimobiblické záznamy, ktoré by zázrak potvrdzovali, no pre veriacich je súčasťou ich viery a presvedčenia o Ježišovej božskosti.

Ktorá lokalita je skutočnou Kánou Galilejskou?

Otázka, kde sa skutočne nachádza biblická Kána Galilejská, zamestnáva vedcov a teológov už celé stáročia. Hoci Biblia toto miesto nespresňuje, tradične sa za Kánu považuje dnešné mestečko Kafr Kanna, ktoré leží len niekoľko kilometrov od Nazareta. V stredoveku tam bola postavená Svadobná bazilika, čo z miesta urobilo obľúbený cieľ pútnikov.

Moderný archeologický výskum však spochybňuje túto lokalitu. V Kafr Kanne neboli objavené žiadne dôkazy o židovskom osídlení z 1. storočia, teda z obdobia Ježišovho života. Mnohí odborníci sa preto prikláňajú k názoru, že jej význam bol skôr praktický, pre stredovekých pútnikov bola ľahko dostupná. Na štúdiu upozornil server dailymail.co.uk.

Za historicky pravdepodobnejšiu lokalitu dnes odborníci považujú Khirbet Qana, nachádzajúcu sa približne 12 až 15 kilometrov severozápadne od Nazareta. Od roku 1998 tam prebiehajú archeologické vykopávky, ktoré odhalili pozostatky židovskej dediny z helenistickej a rímskej éry. Našli sa tam rituálne kúpele (miqva’ot), makabejské mince, hebrejské nápisy aj synagóga.

Zásadným objavom bola však podzemná jaskynná svätyňa, ktorú kresťania využívali už od 3. storočia nášho letopočtu. V jednej z jej komôr sa nachádza oltár vytvorený z veka sarkofágu, nápis „Kyrie Iesou“ („Pane Ježišu“) a dve veľké kamenné nádoby, ktoré boli podľa pútnikov tými, ktoré Ježiš použil pri zázraku.

Tieto dôkazy naznačujú, že už raní kresťania považovali Khirbet Qanu za skutočnú Kánu Galilejskú, miesto, kde sa udial prvý zázrak. Aj keď absolútnu istotu mať nemôžeme, práve táto lokalita dnes ponúka najviac historicky podložených dôvodov, prečo by mohla byť onou biblickou Kánou.