Zatiaľ, čo v minulosti sme pracovali viac manuálne, tak dnes väčšiu časť dňa presedíme. Inými slovami, žijeme sedavý spôsob života. Vedci z Vanderbilt University Medical Center a University of Pittsburgh sa preto rozhodli preskúmať, či existuje nejaká súvislosť medzi sedavým správaním a neurodegeneráciou, teda úbytkom mozgového tkaniva a zhoršovaním kognitívnych funkcií. Štúdia bola publikovaná v odbornom magazíne Alzheimer’s & Dementia.
Výskumníci si konkrétne položili otázku, či „je zvýšené sedavé správanie spojené so zmenami v štruktúre mozgu a so zhoršením kognitívneho výkonu u starších dospelých?“ Inými slovami, autori sa pýtali, či existuje priama súvislosť medzi tým, koľko času starší ľudia trávia sedením, a mierou neurodegenerácie a kognitívnym úpadkom.
Cieľom bolo zistiť, či dlhodobé sedavé správanie môže byť samostatným rizikovým faktorom pre zmeny v mozgu spojené s Alzheimerovou chorobou, nezávisle od úrovne fyzickej aktivity.
Ako prebiehal výskum
Za týmto účelom vedci analyzovali dáta od 10 204 dospelých vo veku 60 až 82 rokov, ktorí absolvovali meranie fyzickej aktivity pomocou zariadenia Axivity AX3. Ide o nositeľné zariadenie (náramok), ktoré účastníci nepretržite po obmedzenú dobu nosili, aby presne zaznamenalo ich pohyb a čas strávený v sedavej polohe.
Okrem toho mali účastníci k dispozícii magnetickú rezonanciu mozgu (MRI), ktorá merala objem sivej hmoty, najmä v oblastiach mozgu citlivých na Alzheimerovu chorobu (napr. hipokampus, entorhinálna kôra).
Kognitívne schopnosti účastníkov boli hodnotené prostredníctvom štandardizovaných pamäťových a mentálnych testov, zameraných najmä na spracovanie informácií, krátkodobú pamäť a verbálnu plynulosť.
Dáta boli následne štatisticky analyzované tak, aby vedci mohli určiť vzťah medzi sedavým správaním a objemom mozgových štruktúr a kognitívnym výkonom, pričom brali do úvahy aj ďalšie faktory ako vek, pohlavie, úroveň fyzickej aktivity, genetické rizikové faktory, BMI, krvný tlak a iné zdravotné ukazovatele.
Nepríjemná zistenie. Dlhé sedenie škodí mozgu
Závery štúdie sa ti ale nebudú páčiť. Tie totiž ukázali, že čím viac času ľudia denne presedia, tým väčšie riziko majú, že sa im zmenší mozog a zhorší pamäť. A to aj v prípade, že pravidelne cvičia.
Vedci zistili, že každé 1,5 hodiny strávené denne v sede boli spojené s úbytkom sivej hmoty mozgu, konkrétne v oblastiach, ktoré sú veľmi citlivé na rozvoj Alzheimerovej choroby, ako je napríklad hipokampus. Tieto oblasti sú zodpovedné za pamäť a schopnosť učiť sa. Ľudia, ktorí presedeli viac ako 10 hodín denne, mali výrazne menší objem sivej mozgovej hmoty v porovnaní s tými, ktorí sedeli menej. Tento rozdiel bol taký veľký, že sa podobal účinku niekoľkých rokov starnutia navyše.
Sedavé správanie bolo zároveň spojené s horším výkonom v pamäťových a rýchlostných testoch.
Cvičenie nestačí. Riziko sa týka aj aktívnych ľudí
Čo je ale znepokojúce, je, že tento negatívny efekt sa prejavil aj u ľudí, ktorí pravidelne cvičili, hoci nie v takej miere. Znamená to, že cvičenie nedokáže úplne kompenzovať škody spôsobené dlhým sedením.
Navyše, účinky boli ešte výraznejšie u ľudí, ktorí mali genetickú predispozíciu na Alzheimerovu chorobu.
