Ľudia s touto mutáciou génu nepotrebujú toľko spánku ako bežný človek. Sú výnimoční, hovoria vedci. Týka sa to aj teba?

„Koľko spánku potrebujem každú noc?“ Toto je otázka, na ktorú odpovedať nie je vôbec také jednoduché, ako sa môže zdať. Ani odborníci v tom nemajú celkom jasno. Zväčša sa dostaneme k rozpätiu hodín niekde medzi 6 až 9 hodín. Vo veľkej miere je to ale individuálne. Niekto jednoducho potrebuje viac hodín a druhý menej.

Najnovšie vedci z Čínskej akadémie vied prichádzajú s vysvetlením, prečo niektorí potrebujú menej hodín spánku než ostatní.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Výskumníkom sa totiž podarilo objaviť zaujímavú súvislosť medzi mutáciou génu SIK3 a tým, koľko ľudia, konkrétne zdravé ženy bez zdravotných problémov, v priemere spia v porovnaní s tými, ktoré túto mutáciu génu nemajú. Treba ale podotknúť, že nejde o prvú mutáciu génu, ktorá súvisí s tzv. prirodzeným krátkym spánkom, ktorú sa podarilo objaviť (takzvaným NSS – natural short sleeper).

Čo robí zmutovaný gén SIK3

Asi sa teraz pýtaš, čo táto mutácia génu robí s ľudským telom. V prvom rade treba povedať, že mutácia génu SIK3 umožňuje mozgu efektívnejšie fungovať pri menšom množstve spánku. Toto vedci overili aj v experimente, kedy rovnakú mutáciu implantovali do myší, ktoré potom spali o pol hodiny menej ako zvyčajne.

Tento fenomén vedci vysvetľujú tým, že gény SIK3 produkujú kinázu, teda proteín, ktorý ovplyvňuje ďalšie proteíny a reguluje ich funkciu. Práve tieto signálne dráhy sú podľa výskumníkov zodpovedné za to, koľko spánku telo potrebuje. Mutácia znižuje aktivitu kinázy SIK3, čo spôsobuje zmeny v chemickom správaní proteínov, najmä v synapsiách, teda miestach, kde medzi sebou komunikujú neuróny.

Zaujímavosťou je, že u myší s touto mutáciou vedci zaznamenali aj zvýšenú intenzitu delta vĺn na EEG počas spánku. To naznačuje, že hoci myši spali kratšie, ich spánok bol hlbší a efektívnejší.

Výskumníci konštatujú, že NSS jedinci zvládajú počas kratšieho spánku rovnako efektívne regenerovať, udržiavať imunitu a kognitívne schopnosti, ako bežní ľudia pri dlhšom spánku.

Čo sa týka samotného času spánku, ženy s touto mutáciou v priemere spia 6,3 hodiny denne. To všetko bez známok únavy či zhoršenej výkonnosti.

Čo z toho môžeme získať

Objav mutácie SIK3 nie je len zaujímavý z pohľadu genetického výskumu. Vedci veria, že ide o ďalší krok k pochopeniu širšej regulačnej siete, ktorá riadi spánok. Analýza ukázala, že mutácia SIK3 ovplyvňuje aj iné dôležité kinázy, napríklad proteínkinázu A či MAP kinázu, ktoré môžu hrať významnú úlohu pri dĺžke a kvalite spánku.

Tento výskum tak otvára cestu aj k možnému vývoju nových liekov, ktoré by mohli zlepšiť spánok u ľudí trpiacich nespavosťou alebo poruchami spánku. Hoci sme od toho ešte ďaleko, každé nové zistenie nás k tomuto cieľu približuje.

Záverom vedci pripomínajú, že ľudia s touto mutáciou sú výnimoční. Ich telá dokážu počas kratšieho spánku vykonať všetko, čo bežný človek potrebuje dlhší čas, regenerovať, spracovať informácie a udržiavať imunitný systém.