Môžeš si na kávu a kofeín vytvoriť závislosť podobnú ako na tvrdé drogy? Kávičkári, toto by ste mali vedieť!

Mnohí z nás začínajú deň šálkou kávy, bez ktorej by sme sa cítili ako omámení. Vedel si, že prvú šálku kávy by si si mal dať najskôr po hodine od prebudenia? Dôvodom je, že v tomto čase začína klesať hladina kortizolu, čo je hormón, ktorý ťa prirodzene udržiava bdelého. Ak si teda kávu dáš až neskôr, jej účinok bude silnejší a zároveň nenaruší prirodzený rytmus tvojho tela.

Určite poznáš ten pocit, keď si vypiješ šálku kávy. Je to blažený pocit, obzvlášť, ak si dopraješ kvalitnejšiu kávu. Rozmýšľal si niekedy nad tým, či si môžeš na kávu a kofeín vytvoriť závislosť podobne ako na drogy? Práve tu začína byť téma zaujímavá.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Čo sa deje v tvojom mozgu, keď si dáš kávu

Najprv si povedzme, čo sa deje v mozgu, keď si dáš šálku kávy. Ako určite už dobre vieš, kofeín, ktorý sa nachádza v káve, je stimulant. Jeho účinok spočíva najmä v tom, že blokuje adenosínové receptory, tie, ktoré ťa normálne utlmujú a pripravujú na oddych. Keď ich kofeín zablokuje, mozog ostáva bdelý, pozornejší a výkonnejší. U väčšiny ľudí sú tieto účinky príjemné, no pri vyšších dávkach sa môže objaviť nervozita, búšenie srdca alebo nepokoj.

Z pohľadu tzv. odmeňovacieho systému v mozgu kofeín mierne ovplyvňuje aj hladinu dopamínu. Ide o chemickú látku, ktorá je spájaná s pocitom odmeny a dobrej nálady. Štúdie ukazujú, že dávky kofeínu zodpovedajúce bežnej spotrebe môžu zvýšiť uvoľňovanie dopamínu v oblasti nucleus accumbens, teda v oblasti mozgu spojenej s potešením. Inými slovami, kofeín „naštartuje“ dopamínovú signalizáciu podobne ako iné psychostimulanty.

Mohlo by sa preto zdať, že kofeín má podobný účinok ako drogy. Pravdou však je, že nie je tomu celkom tak. Tento efekt je totiž oveľa slabší ako pri drogách ako kokaín alebo amfetamíny. Určite si si všimol, že kofeín neposkytuje „únik“ z reality ani silnú eufóriu ako tvrdé drogy, ale jeho stabilné, mierne povzbudenie môže u niektorých ľudí viesť k tomu, že ho pravidelne vyhľadávajú.

A ako je to s drogami ako heroín a kokaín?

Tu sa dostávame k podstatnému rozdielu. Heroín pôsobí tak, že sa naviaže na tzv. opioidné receptory v mozgu a utlmí nervové bunky, ktoré by za normálnych okolností brzdili tvorbu dopamínu. Výsledok? Náhla vlna dopamínu, ktorá vyvolá silný pocit odmeny, teda eufóriu. Niečo podobné robí aj kokaín, ale iným spôsobom. Kokaín blokuje spätné vstrebávanie dopamínu, takže sa ho v mozgu nahromadí extrémne veľa a účinok je okamžitý a intenzívny.

Tieto prudké zásahy do dopamínového systému spôsobujú extrémne silný pocit odmeny a zároveň veľmi rýchle vytvorenie závislosti. A práve preto sú tieto látky nebezpečné.

Môžeš byť závislý aj na káve?

Hoci káva nespôsobuje eufóriu ako tvrdé drogy, predsa len si na ňu môžeš vybudovať návyk. V tomto bode sa hodí rozlišovať medzi dvoma druhmi závislosti, psychickou a fyzickou.

Psychická závislosť znamená, že máš potrebu si kávu dať, lebo ti chýba ten pocit povzbudenia, rituál, alebo sa ti s ňou jednoducho lepšie funguje. Môžeš sa na ňu „namotať“, hoci ti fyzicky nič nechýba.

Fyzická závislosť sa prejaví, keď kávu vynecháš. Možno ťa rozbolí hlava, si unavený, nervózny alebo máš problém sa sústrediť. Tieto príznaky sa zvyčajne objavia do 12 až 24 hodín po poslednej šálke a vrcholia po približne 48 hodinách. Potom postupne odznejú. Podľa výskumu amerických psychológov Juliana a Griffithsa až 50 % ľudí pri náhlom vysadení kofeínu zažije bolesť hlavy a okolo 13 % má vážnejšie problémy so sústredením a bežným fungovaním počas dňa.

Vedci z oblasti neurovied vo všeobecnosti považujú kofeín za mierne návykovú látku. Zároveň ale zdôrazňuje, že účinky kofeínu na dopamínový systém sú omnoho slabšie než pri drogách ako heroín alebo kokaín.