Myslíš si, že nezáleží na tom, kedy raňajkuješ? Odborníci varujú, môže to veľa prezradiť o tvojom zdraví

Myslíš si, že je jedno, kedy sa ráno naraňajkuješ? Nový výskum vedcov z Massachusetts General Hospital a britskej University of Manchester ukazuje, že vôbec nie. Čas, kedy si dáš prvé jedlo dňa, môže totiž prezradiť toho viac o tvojom zdraví, než by si čakal. A v niektorých prípadoch môže dokonca ovplyvniť aj to, ako dlho budeš žiť.

Tím vedcov sledoval takmer 3 000 dospelých vo veku od 42 do 94 rokov počas viac ako troch desaťročí. Účastníci pravidelne vyplňovali dotazníky o svojom zdraví, životnom štýle a čase, kedy jedávajú jednotlivé jedlá. Výsledky prekvapili aj vedcov. Ukázalo sa, že s pribúdajúcim vekom ľudia postupne posúvajú raňajky aj večere na neskoršie hodiny a zároveň skracujú celkový interval, počas ktorého v priebehu dňa prijímajú jedlo.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Ukázalo sa, že práve čas raňajok je kľúčový. Tí, ktorí raňajkovali výrazne neskôr, mali vyššie riziko predčasného úmrtia. Vedci zároveň odhalili, že neskoré raňajky sú častejšie spojené s rôznymi zdravotnými problémami. Patrí sem únava, depresia, úzkosť, problémy so zubami či spánkom a dokonca aj ťažkosti s prípravou jedla. U ľudí s viacerými ochoreniami sa posunutý čas raňajok objavoval ešte častejšie.

Neskoré raňajky môžu byť varovným signálom

Vedci si to vysvetľujú tak, že neskoré raňajky pravdepodobne nie sú priamou príčinou vyššieho rizika úmrtia, ale skôr odrazom celkového zdravotného stavu. Ľudia s depresiou, únavou, problémami so spánkom alebo viacerými ochoreniami majú tendenciu vstávať a jesť neskôr, čo môže signalizovať narušenie denného rytmu a zhoršené zdravie.

Zaujímavé je aj genetické pozadie. Vedci zistili, že ľudia, ktorí sú prirodzene „nočné sovy“, teda vstávajú neskôr a večer sú aktívnejší, majú tendenciu jesť neskôr. Tento zvyk môže byť v mladšom veku prirodzený, no v staršom veku môže znamenať vyššie zdravotné riziko.

Štatistika, ktorú výskum priniesol, hovorí jasne. Skupina ľudí, ktorí jedli neskôr, mala počas desiatich rokov prežitie 86,7 percenta, zatiaľ čo u tých, ktorí raňajkovali skôr, to bolo 89,5 percenta. Rozdiel sa môže zdať malý, ale vo vedeckom meradle je významný.

Vedúci výskumu Hassan Dashti hovorí, že čas, kedy jeme, môže byť nenápadným, no veľmi silným signálom nášho zdravia. Ak si všimneš, že začínaš raňajkovať oveľa neskôr než predtým, nemusí to byť len zmena zvyku. Môže to naznačovať, že sa v tvojom tele alebo psychike deje niečo vážne.

Prečo mladším prospieva pôst, no starším môže škodiť

Výsledky výskumu tiež ukazujú, že obľúbené trendy ako prerušovaný pôst či časovo obmedzené stravovanie nemusia byť vhodné pre každého. To, čo prospieva mladším, môže byť pre starších ľudí skôr rizikom. Pravidelný jedálny režim je pre vyšší vek oveľa dôležitejší, než sa predpokladalo.

„Náš výskum naznačuje, že zmeny v čase, kedy starší ľudia jedia, najmä pokiaľ ide o raňajky, by mohli slúžiť ako jednoducho sledovateľný ukazovateľ ich celkového zdravotného stavu. Pacienti aj lekári môžu tieto posuny v stravovacích návykoch využiť ako včasné varovné znamenie, ktoré môže odhaliť skryté fyzické alebo psychické problémy,“ uviedol hlavný autor štúdie Hassan Dashti.

Vedci záverom konštatujú, že raňajky nie sú len palivom pre telo, ale aj tichým ukazovateľom toho, ako veľmi je náš organizmus v rovnováhe. A podľa vedcov to môže mať vplyv aj na to, ako dlho budeme žiť. Inými slovami, odrážajú aj hlbšie zdravotné problémy. Najmä raňajky sú kľúčovým ukazovateľom.