Na bicykli jazdiť nezabudneš nikdy, ale cudzí jazyk zmizne z hlavy prekvapivo rýchlo. Vieš, prečo je to tak?

Vieš jazdiť na bicykli, aj keď si na ňom nesedel celé roky. No skús si dnes spomenúť na pár viet z cudzieho jazyka, ktorý si sa učil na škole, a zistíš, že máš v hlave prázdno. Nejde o náhodu, lenivosť ani zlú pamäť. Je to spôsob, akým je tvoj mozog postavený.

Mozog si totiž nepamätá všetko rovnakým spôsobom. Má viac „režimov pamäte“ a každý funguje inak. Práve preto niektoré veci nezabudneš nikdy a iné sa rozplynú, akoby nikdy neexistovali.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Dva druhy pamäte, ktoré rozhodujú o všetkom

Najdôležitejšie sú dva typy pamäte. Prvý sa volá procedurálna pamäť. Druhý deklaratívna pamäť. Znejú odborne, ale ich rozdiel pochopíš za pár sekúnd.

Procedurálna pamäť je pamäť na pohyb a zručnosti. Ukladá si veci ako jazdu na bicykli, šoférovanie, plávanie, písanie na klávesnici alebo viazanie šnúrok. Keď sa tieto veci naučíš, robíš ich automaticky. Nemusíš nad nimi premýšľať.

Deklaratívna pamäť si naopak pamätá fakty a informácie. Mená, dátumy, telefónne čísla, slovíčka z cudzieho jazyka, poučky zo školy. To sú veci, ktoré musíš vedome vybaviť z hlavy. Táto pamäť má pritom dve časti. Sémantická pamäť uchováva všeobecné vedomosti a významy slov, zatiaľ čo epizodická pamäť si pamätá osobné zážitky a konkrétne udalosti, napríklad prvú hodinu cudzieho jazyka alebo skúšku, na ktorej si sa zapotil.

Prečo bicykel nezabudneš, ale jazyk áno

Keď sa učíš jazdiť na bicykli, mozog postupne prepája pohyb, rovnováhu a reakcie tela. Vytvorí sa pevná nervová sieť, ktorá sa ukladá do oblastí mozgu zodpovedných za pohyb, najmä do bazálnych ganglií a mozočka. Tieto štruktúry pracujú automaticky a bez vedomého rozmýšľania.

Dôležitý je aj proces zvaný myelinizácia. Nervové dráhy sa obalia ochrannou vrstvou, ktorá urýchľuje prenos signálov a robí ich stabilnejšími. Práve preto sú pohybové zručnosti tak odolné voči zabúdaniu. Aj keď ich roky nepoužívaš, zostanú v mozgu uložené hlboko.

Pri cudzom jazyku je situácia iná. Slovíčka a gramatika sú uložené v častiach mozgu, ktoré sú citlivejšie na čas, stres a nové informácie. Ak jazyk nepoužívaš, nervové spojenia slabnú. Mozog ich nepovažuje za prioritné a postupne ich odsúva do úzadia.

Nie svalová pamäť, ale mozgová automatika

Často sa hovorí, že telo alebo svaly si pamätajú pohyb. V skutočnosti však pamäť nikdy nie je v svaloch. Všetko sa odohráva v mozgu. Rozdiel je v tom, že procedurálna pamäť obchádza vedomé premýšľanie.

Je to podobné ako s autopilotom v lietadle. Keď je zapnutý, pilot nemusí riešiť každý detail letu. Mozog pri zručnostiach funguje rovnako. Raz sa to naučí a potom už len dohliada, aby všetko prebehlo správne.

Dá sa zabudnutý jazyk získať späť?

Áno. A často oveľa rýchlejšie, než by si čakal. Hoci máš pocit, že si zabudol úplne všetko, mozog si často pamätá viac, než dokážeš aktívne povedať.

Keď začneš jazyk znovu počúvať alebo čítať, nastupuje jav zvaný priming. Mozog si staré pamäťové stopy dokáže rýchlo rozpoznať a „rozohriať“. Preto máš pocit, že slovíčko poznáš, len ho nevieš hneď vysloviť. Aktívne vybavovanie sa vracia pomalšie než pasívne rozpoznanie.

Jedna vec, ktorú tvoj mozog robí stále rovnako

Ak sa niečo učíš telom, pohybom a opakovaním, mozog si to uloží hlboko a na veľmi dlhý čas. Ak sa niečo učíš len hlavou a prestaneš to používať, môže sa to vytratiť.

Preto bicykel nezabudneš, ale slovíčka áno. Nie preto, že by si bol lenivý alebo mal zlú pamäť. Ale preto, že tvoj mozog presne vie, čo musí držať navždy a čo si môže dovoliť pustiť.