Pes, ktorému je zima, to často nepovie hlasno. Nezastaví sa uprostred chodníka s jasným signálom, že prekračuješ jeho hranice komfortu. Väčšinou len zmení správanie. A práve to je problém. Mnohí majitelia si tieto signály zamieňajú za rozmar, strach alebo „zlý deň“. Lenže chlad nie je pocit. Je to fyziologický stres. A ten má následky.
Majiteľ často ide ďalej, pes sa začne správať inak. Spomalí, zhrbí sa, chce ísť domov. Nie preto, že by bol problémový, ale preto, že mu je jednoducho chladno.
Signály, že je psovi zima
Jedným z najspoľahlivejších signálov je tras. Nie jemné chvenie po behu, ale rytmické trasenie tela, ktoré nemá jasný dôvod. Ide o základnú termoregulačnú reakciu. Svalová aktivita vytvára teplo. Telo tým dáva jasne najavo, že nestíha udržať stabilnú teplotu.
Ďalším často prehliadaným znakom je zhrbený postoj. Pes sa „zabalí“ sám do seba. Sťahuje hlavu, priťahuje labky k telu, chrbát sa oblúkovito prehne. Nie je to výraz strachu. Je to pokus minimalizovať tepelné straty. Tento postoj sa objavuje najmä pri vetre, vlhku a nízkych teplotách, ktoré ešte nemusia pôsobiť extrémne.
Veľmi praktický indikátor je správanie v interiéri. Pes, ktorý si opakovane vyberá radiátor, teplé rohy miestnosti alebo sa tlačí k ľuďom viac než zvyčajne, tým nerobí „divadlo“. Len hľadá stabilný zdroj tepla.
Prečo pes v zime mení správanie na prechádzke
Ak sa pes na prechádzke začne správať inak, spomalí, otáča sa späť alebo nechce pokračovať, často sa to pripíše výcviku. Lenže v zime do hry vstupuje jednoduchý faktor. Chlad. Nepôsobí dramaticky, ale systematicky. Znižuje ochotu pokračovať.
Pes si veľmi rýchlo spojí pohyb s diskomfortom. Nejde o lenivosť ani vzdor. Nervový systém reaguje pragmaticky. Nepríjemnému sa treba vyhnúť.
Veterinárka Katrina Warren upozorňuje na jednoduchý test, ktorý funguje aj vonku. Stačí sa dotknúť uší. Ak sú studené, telo už obmedzilo prietok krvi do periférií a chráni jadro. To nie je dojem. To je fyziologická reakcia na chlad.
Nie každý pes má rovnaký termálny rozpočet
Krátkosrsté plemená, malé psy, seniori a jedince s nízkym podielom telesného tuku strácajú teplo rýchlejšie. U šteniat ešte termoregulácia nefunguje naplno. U starších psov sa pridáva slabší periférny krvný obeh.
Nízka teplota nie je jediný problém. Vlhko, vietor a státie na mieste chladenie zrýchľujú. Pes, ktorý sa nehýbe, chladne rýchlo. A keď už vychladne, návrat do tepelnej pohody trvá dlhšie než u človeka.
Keď teplota klesá, riziko nerastie rovnomerne
Jedna z vecí, ktoré sa pri debate o zime často vynechávajú, sú konkrétne teploty. Nie ako tvrdé pravidlo, ale ako orientácia. Chlad totiž nepôsobí na všetkých psov rovnako a hranica, kde sa začína problém, sa posúva podľa veľkosti, srsti a kondície.
Pri teplotách okolo 7 °C už môžu malé a krátkosrsté plemená pociťovať diskomfort, najmä ak je vlhko alebo fúka vietor. Okolo 0 °C sa chlad stáva záťažou aj pre stredne veľké psy, ak sa nehýbu alebo sú dlhšie vonku. A pri teplotách pod −5 °C ide o podmienky, ktoré sú rizikové pre väčšinu psov bez ohľadu na plemeno.
| Teplota | Čo to zvyčajne znamená pre psa |
|---|---|
| 7 °C a menej | Malé a krátkosrsté psy môžu začať pociťovať chlad, najmä vo vetre a vlhku |
| 0 °C a menej | Zvýšené riziko diskomfortu pri státí na mieste alebo pomalej chôdzi |
| −5 °C a menej | Podmienky rizikové pre väčšinu psov pri dlhšom pobyte vonku |
Tieto čísla nenahrádzajú pozorovanie. Len ho spresňujú. Pes spravidla vyšle signál skôr, než sa dostane na hranicu, kde ide o zdravotný problém.
Zima nie je jediný problém. Posypová soľ býva horšia
V mestách má zima ešte jeden rozmer, ktorý sa často podceňuje. Posypová soľ. Nie mráz, ale chemické podráždenie býva dôvodom, prečo pes na prechádzke dvíha labky, zastavuje alebo si ich po návrate domov intenzívne líže.
Soľ narúša prirodzenú ochrannú vrstvu kože na labkách. V kombinácii s chladom vznikajú drobné trhlinky, ktoré pálenie ešte zosilňujú. Poškodená koža je náchylnejšia na zápal a infekcie.
Ak sa pes po kontakte s posypom správa nepokojne, nejde o precitlivenosť. Ide o podráždenie. Pomôže jednoduchý návyk. Po návrate domov labky opláchnuť vlažnou vodou a osušiť. Nie kvôli čistote, ale kvôli pokožke.
Keď je psovi dlhodobo zima
Krátkodobé podchladenie sa nemusí prejaviť hneď. O to ľahšie sa prehliadne. Z dlhodobého hľadiska však zhoršuje bolesti kĺbov, oslabuje imunitu a komplikuje zotavovanie po chorobe. U citlivejších psov sa pridávajú zápaly močových ciest alebo dlhodobý diskomfort, ktorý sa navonok tvári len ako zmena správania.
Nejde o kabáty ani o módne riešenia. Ide o to, čo pes robí a ako sa správa, keď mu je zima.
