Piješ každé ráno kávu? Vedci odhalili, čo to robí s tvojím mozgom a výsledky sú šokujúce

Ak si myslíš, že tvoja ranná káva je len rituál, ktorý ťa má postaviť na nohy, tak sa posadíš. Vedci tvrdia, že v šálke kávy sa skrýva oveľa viac, než len „nakopnutie“. Ukazuje sa, že ovplyvňuje mozog hlbšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. A nejde len o pozornosť či lepšiu náladu, pravidelné pitie kávy môže podľa výskumov dokonca znížiť riziko Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Áno, obyčajná káva.

Prečo nás káva nakopne? Odpoveď je ukrytá v jednej molekule

V mozgu máme molekulu adenosín, ktorá sa postupne hromadí počas dňa a spôsobuje únavu. Je to taký tichý „hlas“, ktorý ti večer šepká, že je čas ísť spať. Kofeín má však jednoduchý trik: obsadí tie isté receptory, kam by sa mal pripojiť adenosín. Tým mu zablokuje prístup a mozog nedostane informáciu, že je unavený. Predstav si, že sú v garáži vyhradené parkovacie miesta pre 20 áut, ale namiesto nich tam prídu obrovské nákladiaky a zaparkujú na ich mieste. Adenozín sa jednoducho nemá kam zaradiť, a tak únava nemá šancu.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Že to funguje, potvrdil aj experiment publikovaný v odbornej literatúre, ktorý ukázal, že jedna šálka kávy vypitá pol hodiny pred testom pamäte dokáže zlepšiť výkon mozgu mladých dospelých. Štúdia hovorí jasne, aj malá dávka kávy vie výrazne zrýchliť spracovanie informácií a podporiť krátkodobú pamäť.

Káva robí mozog rýchlejší, šťastnejší a motivovanejší

Kofeín doslova „prebudí“ mozgové okruhy. Aktivita v mozgu sa zrýchli a prefrontal cortex, ktorý je zodpovedný za logiku a rozhodovanie, začne pracovať intenzívnejšie. Preto máš po káve pocit, že zvládneš aj to, čo by ťa inak vyčerpalo. Zvyšuje sa aj dopamín, čo prispieva k lepšej nálade a motivácii. Aj preto sú ľudia po rannej káve príjemnejší, aktívnejší a majú pocit, že deň zvládajú ľahšie.

Káva môže chrániť pred Alzheimerom a Parkinsonom. Tu začína byť zaujímavé

Najväčšie prekvapenie prichádza až tu. Obrovská deväťročná britská štúdia, ktorá sledovala 204 847 ľudí stredného veku, ukázala, že pravidelní konzumenti kávy mali o 34 percent nižšie riziko Alzheimerovej choroby a o 37 percent nižšie riziko Parkinsonovej choroby. Zároveň mali o 47 percent nižšiu celkovú úmrtnosť na neurodegeneratívne ochorenia. Výskum publikovaný v časopise The American Journal of Medicine hovorí, že káva je pre mozog pravdepodobne prospešná.

Tieto výsledky potvrdili aj ďalšie výskumy. Analýza seniorov nad 60 rokov ukázala, že pravidelné pitie kávy výrazne spomalilo kognitívny úpadok v priebehu deviatich rokov. Podobne francúzska štúdia naznačila, že káva môže pomôcť dokonca aj ľuďom, ktorí už majú prvé príznaky Alzheimerovej choroby. Výskumníci zistili, že mierna denná dávka kávy môže prispieť k pomalšiemu zhoršovaniu stavu.

Prečo však káva pôsobí takto silno? Kofeín je aj silný antioxidant, ktorý dokáže znižovať oxidačný stres v mozgu. A to je faktor, ktorý výrazne stojí za poškodzovaním neurónov v Alzheimerovej aj Parkinsonovej chorobe. Čím menej oxidačného stresu, tým menej poškodených buniek.

Kofeín môže tlmiť aj zápal v mozgu a existujú aj náznaky, že káva mení črevný mikrobióm spôsobom, ktorý mozog chráni. To je dôležité, pretože črevá a mozog sú prepojené priamou komunikačnou osou.

Cukor v káve? Najrýchlejší spôsob, ako zničiť všetky benefity

Znie to kruto, ale jedna vec dokáže všetky pozitívne účinky kávy vymazať, cukor. Spomínaná veľká britská štúdia naznačuje, že káva s cukrom alebo so sladidlami stráca dlhodobé mozgové benefity. To znamená, že cappuccino s dvoma lyžičkami cukru neurobí pre mozog prakticky nič.

Koľko kávy denne je zdravé?

Vedci sa vo viacerých výskumoch zhodujú, že ideálna dávka je jedna až štyri šálky denne. Nad štyri šálky už stúpa riziko úzkosti, búšenia srdca, problémov so spánkom a preťaženia nervovej sústavy. Zároveň však nie každý zvládne kofeín rovnako. Niektorí ľudia sú naň tak citliví, že jedna šálka u nich vyvolá rovnaký efekt ako tri šálky u bežného človeka. Pre takých je bezpečná dávka maximálne jedna káva denne.

Kedy je najlepší čas na kávu?

Večerné kávy sú problém. Neurovedci upozorňujú, že aj keď po večernej káve zaspíš, mozog ostáva v polobdelom stave. Hlboké fázy spánku sa narušia, a práve v nich mozog odstraňuje toxíny, opravuje bunky a regeneruje. Preto večerný kofeín môže z dlhodobého hľadiska oslabovať mozgové zdravie. Najlepší je teda ranný a dopoludňajší čas.

Takže je káva zázrak? Áno, ale s podmienkami

Káva má pre mozog naozaj veľa výhod, ale nie je to všeliek. Ak niekto fajčí, má chronický stres alebo málo spí, káva tieto problémy nevykompenzuje. Pri fajčiaroch dokonca antioxidanty z kávy nemajú šancu pôsobiť, pretože cigarety vytvárajú obrovské množstvo oxidačného stresu.

Ale ak ju piješ rozumne, bez cukru a v správnom čase, môže byť káva jeden z najjednoduchších spôsobov, ako podporiť mozog na dlhé roky dopredu.