Škodí autu systém stop-start? Pozri sa, čo na to hovorí expert
Systém stop-start v moderných autách šetrí palivo a znižuje emisie, no mnohí vodiči sa obávajú, že poškodzuje motor, štartér či batériu. Pozri sa, kedy je používanie tejto technológie v poriadku a prináša výhody a kedy naopak nie.
Dnes už ťa pri novom aute asi neprekvapí, keď sa motor sám vypne na semafore. Ide o systém stop-start, ktorý má za úlohu šetriť palivo a znižovať škodlivé emisie. Princíp jeho fungovania je jednoduchý, ak vozidlo stojí a motor beží naprázdno, spaľuje palivo úplne zbytočne. Tak prečo ho nevypnúť?
Tento systém je odpoveďou výrobcov áut na čoraz prísnejšie emisné normy Európskej únie. Zaujímavosťou však je, že hoci ide o reakciu na environmentálne požiadavky EÚ, samotný systém stop-start nie je predpísaný žiadnym konkrétnym zákonom. Automobilky ho zaviedli dobrovoľne, jednoducho preto, aby sa vôbec vošli do povolených emisných kvót.
Napriek tomu ho mnohí vodiči okamžite vypínajú, len čo naštartujú auto. Dôvod? Niekedy ide o mierny diskomfort, auto sa po zastavení na križovatke rozbieha s krátkym oneskorením. Inokedy za tým stoja obavy, „Čo ak sa motor pokazí?“ alebo „Čo ak odíde štartér či batéria?“ Najmä v hustej premávke, kde sa systém zapína neustále, môže vodič nadobudnúť pocit, že auto trpí.
Škodí autu systém stop-start?
Ale má tento strach opodstatnenie? Podľa štúdie amerického laboratória Argonne National Laboratory nie. Pri bežnom používaní je vplyv systému stop-start na opotrebovanie komponentov prakticky zanedbateľný. Moderné štartéry sú totiž navrhnuté tak, aby zvládli 30 000 až 60 000 štartovacích cyklov. Priemerne aktívny vodič, ktorý denne absolvuje do 10 štartov, sa tak dostane do hranice životnosti systému až po 10 rokoch jazdy. Dôležité je tiež prízvukovať, že štúdia hovorí o bežných spaľovacích motoroch.
A čo batéria? Tá je o niečo citlivejšia, nie na počet štartov, ale na to, či sa medzi nimi stíha nabiť. Ak auto jazdí len krátke trasy, napríklad z domu do obchodu a späť, bez dlhšieho presunu, môže sa batéria postupne vybíjať a jej životnosť klesá. Podľa výskumu je ideálne, ak auto medzi jednotlivými štartmi prejde aspoň 8 až 10 kilometrov. Vtedy sa stihne nabiť a stop-start jej nijako zásadne neublíži.
Koľko paliva ušetríš systémom stop-start?
Ekonomicky je systém takisto výhodný. Jeden štart spotrebuje asi toľko paliva, ako desať sekúnd voľnobehu. Ak teda motor vypneš napríklad na minútu, úspora je okamžitá. Štúdia dokonca uvádza, že pri vypínaní motora počas krátkych prestojov, na semaforoch, v kolónach, sa úspora na palive stáva väčšou než potenciálne náklady na výmenu štartéra alebo batérie.
Kedy systém stop-start môže auto uškodiť?
Zatiaľ všetko vyzerá ružovo. Ale pravdou je, že tento systém môže byť v niektorých situáciách kontraproduktívny. Možno sa teraz pýtaš, kedy teda môže stop-start systému skutočne škodiť? Nebezpečenstvo hrozí najmä pri extrémnom používaní, napríklad ak sa motor denne naštartuje viac než 20-krát, najmä pri krátkych presunoch.
Aj pri vyššom počte štartov, teda nad desať za deň, je používanie tohto systému stále v poriadku, pokiaľ vozidlo medzi jednotlivými štartmi prejde aspoň 8 až 10 kilometrov, aby sa batéria stihla dostatočne dobiť. Inými slovami, ak neprejdeš dostatočnú vzdialenosť, tak by si systém mal radšej deaktivovať.
Ak dôjde k tridsiatim a viac štartom denne, napríklad počas jazdy v hustej mestskej premávke, môže to viesť k rýchlejšiemu opotrebovaniu štartéra. Neznamená to však okamžité alebo vážne poškodenie, keďže štartér býva konštruovaný na 30 000 až 60 000 cyklov.
Komentáre