Skutočne majú ľudia a banány 60 percent rovnakej DNA alebo ide o mýtus? Odpoveď ťa určite prekvapí
Hoci sa hovorí, že ľudia zdieľajú 60 % DNA s banánmi, pravda je oveľa zaujímavejšia.
Pravdepodobne by si súhlasil s tým, že ľudia medzi sebou zdieľajú rovnakú DNA. Veď okrem niekoľkých drobných odlišností sme si navzájom veľmi podobní. Všetci máme dve ruky, dve nohy, pár očí a množstvo ďalších spoločných znakov.
Podobne to je aj s opicami, našimi najbližšími živočíšnymi príbuznými, s ktorými máme podobne veľa spoločných čŕt. Nedávna vedecká štúdia dokonca ukázala, do akej miery sme si s nimi podobní na genetickej úrovni.
Sme si podobní aj s banánmi?
A čo keby sme ti povedali, že toho máme spoločného oveľa viac aj s banánmi? Áno, s tým sladkým ovocím, ktoré s obľubou konzumujeme na desiatu. Uveril by si? Možno si už niekedy počul tvrdenie, že ľudia a banány zdieľajú približne 60 percent svojej DNA. Pravdepodobne si nad tým len mávol rukou a povedal si, že je to nezmysel. Poďme sa na to ale pozrieť bližšie. Čo je na tomto tvrdení pravda?
Naozaj zdieľame 60 % génov s banánmi?
Možno ťa to prekvapí, ale na genetickej úrovni sme si s banánmi podobnejší, než by si čakal. Ale treba to uviesť na pravú mieru. Aj keď zdieľame isté podobnosti, rozhodne to neznamená, že máme 60 % celej DNA rovnakých ako banán. Jediný organizmus, s ktorým zdieľaš polovicu svojej DNA, sú tvoji rodičia a tvoje deti. To je preto, že pri počatí sa spája polovica DNA od otca a polovica od matky, a výsledkom si ty, resp. tvoje dieťa.
Tvrdenie o 60 % podobnosti medzi génmi ľudí a banánov má však istý základ vo vede. Podľa údajov z programu Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu z roku 2013 naozaj existuje významný presah niektorých génových sekvencií medzi človekom a banánom.
No problém je v tom, že to číslo, a najmä spôsob, akým sa prezentuje, je trochu zavádzajúce, približuje server howstuffworks.com.
V skutočnosti zdieľame s banánmi (a mnohými inými rastlinami) asi 60 % génov. Ale pozor, gény tvoria iba približne 2 % celej našej DNA. Asi sa teraz pýtaš, čo si pod tým máš predstaviť. To znamená, že aj keď veľká časť našich génov má obdobu v banánovom genóme, v skutočnosti to predstavuje len malý zlomok celej DNA. Zvyšok našej DNA, teda zhruba 98 %, obsahuje regulačné oblasti, ktoré riadia, kedy a kde sa gény aktivujú, a tzv. „junk DNA“, ktorej funkcia je buď neznáma, alebo sa v priebehu evolúcie stratila.
Ako vzniklo to slávne tvrdenie o banánoch?
Vedci pri porovnávaní sekvencií génov ľudí a banánov zistili, že zhruba 60 % banánových génov má nejaký „proťajšok“ v ľudskom genóme. To ale neznamená, že tieto gény sú identické, ale iba to, že majú podobné funkcie. A samotná podobnosť bielkovín, ktoré tieto gény kódujú, je ešte nižšia a to okolo 40 %.
Takže keď to zhrnieme, nie, s banánmi nezdieľame polovicu celej DNA. To, čo zdieľame, je približne 60 % génov, ktoré predstavujú len malý zlomok celej genetickej informácie. Aj keď to znie menej prekvapujúco než pôvodné tvrdenie, stále je fascinujúce, že máme spoločného predka nielen s opicami, ale aj s banánmi.
Ako je možné, že zdieľame DNA s rastlinami či živočíchmi?
Možno sa ešte pýtaš, ako je možné, že zdieľame podobnosti s banánom či inými živočíchmi alebo rastlinami. Vysvetlenie je jednoduchšie, než si myslíš. Všetky formy života na Zemi a to od baktérií cez rastliny až po živočíchy pochádzajú z jedného spoločného predka. Tento predok bol jednobunkový organizmus, ktorý žil pred viac ako 3,5 miliardami rokov a mal základnú DNA. Táto DNA sa stala univerzálnym „kódom života“, ktorý obsahoval pokyny na vytváranie základných biologických štruktúr a procesov, ako sú tvorba energie, opravy buniek a delenie buniek.
Komentáre