Tieto rady ti majú pomôcť zaspať, no v skutočnosti ti môžu spánok pokaziť. Väčšina ľudí im napriek tomu verí

Spánok je základnou ľudskou potrebou, bez ktorej naše telo nedokáže fungovať. Počas spánku sa regeneruje nervový systém, obnovujú sa svaly, posilňuje imunita a mozog spracúva všetky informácie z celého dňa.

Dlhodobý nedostatok spánku môže viesť k problémom so sústredením, oslabenej imunite a dokonca aj k vyššiemu riziku ochorení srdca či cukrovky. Aj napriek tomu v dnešnej dobe mnoho ľudí trpí nespavosťou. Či už je spôsobená stresom, nezdravým životným štýlom alebo inými faktormi, neustále hľadáme spôsoby, ako sa jej zbaviť. Na internete nájdeme množstvo rád, ako si so spánkom poradiť. Pravda je však taká, že mnohé z týchto rád nielenže nefungujú, ale dokonca ti môžu nespavosť ešte zhoršiť.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Tieto rady na nespavosť radšej neskúšaj

To, či budeme mať kvalitný spánok, závisí od viacerých faktorov, ako sú naše návyky či prostredie, v ktorom žijeme a spíme. Portál klix.ba však upozorňuje, že niektoré rady, ktoré podporujú dobrý spánok u ľudí bez problémov so spánkom, môžu byť kontraproduktívne pre tých, ktorí nespavosťou trpia.

Trávenie viac času v posteli

Mnohí si myslia, že ak majú problém so spánkom, mali by ísť do postele skôr. Veria, že ak budú ležať v posteli dlhšie, zaspia rýchlejšie. Problém však nastáva, keď sa minúty menia na hodiny a posteľ sa začne spájať nie s oddychom, ale s úzkosťou a frustráciou. Mozog si tak vytvorí spojenie, že posteľ predstavuje stres a bdenie. Lepšou stratégiou je, že ak nevieš zaspať do 20 až 30 minút, vstaň a rob niečo pokojné, napríklad si čítaj knihu alebo počúvaj hudbu. Keď pocítiš ospalosť, vráť sa do postele. Takto si udržíš spojenie postele so spánkom, nie s bdelosťou.

Úplné vylúčenie kofeínu

Všetci vieme, že káva pred spaním nie je najlepší nápad. Funguje ako stimulátor, ktorý blokuje adenozín, teda neurotransmiter zodpovedný za pocit únavy. Avšak platí, že každý človek reaguje inak. U niektorých ostáva kofeín v tele dlhé hodiny, iným sa vyplaví veľmi rýchlo. Ak máš odpozorované, že kofeín na teba nepôsobí tak dlho, nemusíš ho úplne vylúčiť.

Striktné viazanie sa na presný čas

Často počúvame, že človek by mal spať osem hodín denne, aby bol oddýchnutý. V skutočnosti to však nie je univerzálne pravidlo. Potreba spánku je dynamická a závisí od životného štýlu. Faktory ako stres, fyzické zdravie, vek, prostredie či rodičovské povinnosti výrazne ovplyvňujú, koľko spánku naše telo potrebuje. Niektorým ľuďom stačí šesť až sedem hodín kvalitného spánku, iní potrebujú aj deväť hodín. Počúvaj preto svoje telo. Ak sa cez deň cítiš ospalo, dopraj si viac spánku. Naopak, ak nie si unavený, netráv zbytočne veľa času v posteli.

Prísne vyhýbanie sa obrazovkám

Určite si už počul, že pred spaním by si sa mal vyhýbať obrazovkám. Hoci sa často hovorí, že modré svetlo obrazoviek výrazne narúša náš spánok, nové výskumy ukazujú, že jeho vplyv je v skutočnosti omnoho menší, než sa predpokladalo. Štúdie naznačujú, že používanie telefónu pred spaním môže skrátiť spánok len minimálne, v priemere o pár minút. Dôležitejšie než samotné modré svetlo je skôr obsah, ktorý pred spaním sleduješ, a to, či ti smartfón nedovoľuje ísť spať v čase, keď by si mal odpočívať.

Ak si teda pozrieš krátke, pokojné video alebo využiješ aplikáciu na meditáciu so zníženým jasom a filtrom modrého svetla, nemusí to tvoj spánok automaticky pokaziť.

Fyzická aktivita a jedlo pred spaním

Ďalším faktorom, ktorý mnohí podceňujú, je načasovanie jedla a fyzickej aktivity. Ťažké alebo mastné jedlá krátko pred spaním môžu zhoršiť trávenie a spôsobiť nepokojný spánok.

Podobne aj intenzívne cvičenie tesne pred spaním zvyšuje hladinu adrenalínu a môže oddialiť zaspávanie. Ideálne je dať si posledné jedlo aspoň dve až tri hodiny pred spaním a náročnejšie tréningy plánovať skôr počas dňa. Ak chceš telu pomôcť uvoľniť sa, pokojná prechádzka alebo jemné strečingové cvičenia večer sú oveľa vhodnejšou voľbou.