Krátke výpadky pozornosti po prebdenej noci nie sú len o únave alebo slabšej koncentrácii. Najnovšie dáta výskumníkov z Massachusetts Institute of Technology, ktoré boli publikované v Nature Neuroscience, ukazujú, že v týchto chvíľach sa v mozgu spúšťa spánku podobný fyziologický proces. Pozornosť klesne, zrenice sa stiahnu a mozgovomiechový mok sa na niekoľko sekúnd pohne tak, ako keby človek zaspával, hoci je stále bdelý a má otvorené oči.
Inými slovami, mozog sa pokúša prepnúť do režimu údržby, hoci je človek stále bdelý a má otvorené oči. Nie je to vedomé rozhodnutie ani lenivosť. Je to signál, že regulačný systém je pod tlakom. Keď mozog nedostane priestor na oddych v noci, začne si ho potichu a neplánovane brať počas dňa.
Keď pozornosť padne, niečo sa prepne v celom mozgu
Po noci bez spánku výpadky pozornosti neprichádzajú len tak. Keď zlyhá jednoduchá reakcia alebo na sekundu „odídeš“, v mozgu sa v tej istej chvíli začne diať viac vecí naraz. Mení sa aktivita mozgových vĺn, klesá bdelosť, zrenice sa stiahnu a mozgovomiechový mok sa pulzne pohne. Nie je to jedna chyba. Je to reakcia celého systému.
Na poradí udalostí záleží. Najskôr padne pozornosť a až o chvíľu neskôr sa začne pohybovať mozgovomiechový mok smerom von z mozgu. Keď sa človek znova chytí a výkon sa vráti, tok tekutiny sa otočí späť až následne. Tento sled je kľúčový. Neznamená to, že mozgovomiechový mok spôsobí chybu. Znamená to, že mozog už predtým prepol do iného režimu a pohyb tekutiny je len jeho ďalším dôsledkom.
Mozog sa rozbieha smerom k spánku, ale zastaví sa na polceste
Merania mozgu ukazujú, že v týchto chvíľach sa jeho aktivita začne meniť spôsobom, ktorý pripomína zaspávanie. Nie je to však klasický mikrospánok, keď človek na sekundu odíde. Skôr ide o rozbehnutý proces, ktorý sa nedokončí. Mozog sa na moment vydá smerom k spánku, no povinnosť zostať bdelý ho okamžite stiahne späť. Tento návrat však nie je hladký. Vzniká nestabilný stav, v ktorom sa ľahko robia chyby a pozornosť kolíše.
Tento „polkrok“ smerom k spánku má viditeľné následky. Zrenice sa stiahnu, telo sa na chvíľu upokojí a v mozgu sa pohne tekutina, ktorá sa bežne aktivuje najmä počas spánku. Navonok človek vyzerá bdelý, má otvorené oči a sedí pred obrazovkou, no vo vnútri sa mozog správa, akoby sa snažil na okamih vypnúť. Práve tento rozpor medzi tým, čo robíš navonok, a tým, čo sa deje v mozgu, vytvára ideálne podmienky pre chyby.
Kto drží mozog bdelý a prečo to po noci bez spánku zlyháva
Zdá sa, že celý tento prechod riadi noradrenergný systém, mechanizmus v mozgu, ktorý má na starosti bdelosť, pozornosť a to, či sme „zapnutí“ alebo začíname padať. Kým funguje naplno, sme sústredení a mozog ide na výkon. Po noci bez spánku však jeho aktivita na chvíľu klesne. Telo sa upokojí, cievy sa povolia a v mozgu sa rozhýbe tekutina, ktorá sa inak aktivuje najmä počas spánku. O niekoľko sekúnd neskôr sa systém znova chytí, pozornosť sa vráti a tok tekutiny sa otočí späť.
Do celého procesu sa zapája aj dýchanie a srdce. Keď sa dych na chvíľu spomalí a srdce bije pokojnejšie, mení sa tlak v hrudníku aj pulzovanie ciev, čo dokáže rozhýbať tekutinu v mozgu. Tieto telesné reakcie pritom nie sú oddelené od mozgu, riadi ich ten istý systém, ktorý drží pozornosť hore. Preto sa pri výpadkoch pozornosti často upokojí dych aj tep. Nie je to len pocit v hlave, ale reakcia celého tela.
Ako sa to prejaví v bežnom dni a čo zatiaľ nevieme
Dôsledok je, že po noci bez spánku mozog akoby preskakoval medzi dvoma stavmi. Chvíľu funguješ normálne, si sústredený a máš pocit, že to ešte dáš. O pár minút neskôr však príde krátky prepad, keď výkon padne a reakcie meškajú. Káva síce dokáže na čas potlačiť únavu, ale chýbajúci spánok nenahradí. Ani krátke prestávky problém úplne nevyriešia. Keď je regulačný systém rozladený, mozog sa bude k výpadkom vracať znova a znova.
Treba však zostať pri zemi. Aj keď sa v mozgu objavujú výrazné vlny pohybu tekutiny, zatiaľ nemáme priamy dôkaz, že by v týchto krátkych momentoch skutočne dochádzalo k účinnému „upratovaniu“ odpadových látok. U ľudí sa to jednoducho meria veľmi ťažko. Nevieme ani to, či samotné jednotlivé pulzy zhoršujú výkon, alebo je problém až vtedy, keď sa začnú opakovať príliš často. Inými slovami, mechanizmus poznáme lepšie než jeho dlhodobé dôsledky.
