Tvoj mozog skokovo zostarne v týchto obdobiach života, hovoria vedci. Vysvetľujú aj to, prečo sa to deje

Nie je žiadnym tajomstvom, že s pribúdajúcimi rokmi sa musíme popasovať s rôznymi chorobami či zdravotnými stavmi. Nedávno vedci zo Stanford Medicine odhalili, že naše telá skokovo starnú v dvoch obdobiach nášho života. Niečo podobné sa však nedeje len s naším telom, ale aj mozgom, hovoria výskumníci zo Stony Brook University.

Vedci sa snažili zodpovedať otázku, ako prebieha proces starnutia mozgových sietí v populácii naprieč vekom, či ide o postupný lineárny úbytok, alebo existujú kritické prechodové body.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Aby na túto otázku odpovedali, analyzovali výskumníci viac ako 19 300 funkčných mozgových skenov (fMRI) zo štyroch veľkých databáz, aby sledovali, ako sa mení funkčná komunikácia medzi oblasťami mozgu v priebehu života. Zamerali sa na rozpad mozgových sietí ako znak starnutia a zistili, že tento proces nasleduje nelineárnu trajektóriu.

Mozog nestarne rovnomerne, ale v „skokoch“

Na základe analýzy skenov sa im podarilo odhaliť, že ľudský mozog podlieha trom skokovým zlomom, keď sa mení funkčná komunikácia medzi jeho oblasťami. Zlomovými obdobiami boli veky okolo 44, 67 a 90 rokov.

Vedci tento fenomén vysvetľujú tým, že okolo 44. roku života začína mozog strácať prístup k energii, pretože bunky prestávajú dobre využívať cukor, čo spôsobuje tzv. metabolický stres. V 67. roku sa tento proces zrýchli. Spojenia medzi oblasťami mozgu sa začínajú rozpadávať a pridávajú sa aj iné problémy, ako zápaly a poškodenie ciev. Po 90. roku sa starnutie spomaľuje, pretože mozog už prešiel najväčšími zmenami.

Dokážeme starnutie mozgu zvrátiť?

Okrem toho vedci vykonali ešte jeden zaujímavý experiment. Chceli zistiť, či dokáže mozog v strednom a vyššom veku fungovať lepšie, keď mu dáme alternatívny zdroj energie. V tomto prípade išlo o ketóny (pozn. látky, ktoré si telo vytvára ako náhradný zdroj energie, keď nemá dostatok cukru) namiesto klasického cukru (glukózy). Zaujímalo ich, či to môže dočasne zlepšiť stav mozgu a spomaliť znaky starnutia, ktoré sa prejavujú tým, že časti mozgu horšie spolupracujú.

Za týmto účelom 101 dobrovoľníkom vo veku od 20 do 79 rokov deň pred experimentom nejedli, aby mali nízku hladinu cukru, teda aby bol mozog „hladný“. Ráno im urobili prvý sken mozgu (fMRI), aby videli, ako funguje v tomto stave. Potom každému dali vypiť jeden nápoj a to buď glukózový (klasický cukor) alebo ketónový, čo malo byť alternatívne palivo. Po pol hodine im urobili druhý mozgový sken, aby zistili, či sa niečo zmenilo.

Výskumníci zistili, že mozog ľudí vo veku 40–59 rokov reagoval najlepšie na ketóny. Jeho funkcia sa dočasne zlepšila. U mladších bol efekt menší a u starších už takmer žiadny. Vyplýva z toho, že v strednom veku môže byť mozog už energeticky oslabený, ale stále schopný zlepšenia, ak mu dodáme správne palivo.