Nie je žiadnym tajomstvom, že kvalitný spánok je kľúčom k tomu, aby naše telá a mozog správne fungovali. Málokoho by však napadlo, že aj krátky poobedňajší spánok môže výrazne ovplyvniť našu schopnosť riešiť zložité problémy. Nová štúdia vedcov z Texas State University naznačuje, že spánok, hlavne jeho REM fáza, môže podporiť tvorivé myslenie a zlepšiť schopnosť nájsť riešenie tam, kde sme ho predtým nenašli.
Výskumníci sa zamerali na fenomén analogického myslenia, pri ktorom používame známe riešenia zo starších problémov na zvládnutie nových, štrukturálne podobných úloh. Do experimentu zapojili 58 mladých dospelých, ktorí najprv riešili osem tzv. zdrojových problémov. Ku každému z nich im neskôr výskumníci ukázali správne riešenie. Po krátkej prestávke dostali účastníci druhú sadu osem problémov, ktoré boli podobné tým pôvodným, no bez nápovede. Ich úlohou bolo pokúsiť sa ich vyriešiť.
Následne bola polovica účastníkov požiadaná, aby si pospala, zatiaľ čo druhá skupina zostala bdelá. Počas približne 90-minútovej prestávky spali účastníci v priemere 76 minút, pričom fázu REM, teda tú, v ktorej snívame, trvala v priemere len 6,1 minúty. Po prebudení sa všetci vrátili k tým problémom, ktoré sa im pred prestávkou nepodarilo vyriešiť.
Čím viac času účastníci strávili v REM spánku, tým boli efektívnejší
Účastníci, ktorí si zdriemli, vyriešili po prestávke viac problémov ako tí, ktorí bdelí len čakali. Zaujímavosťou je, že si obe skupiny rovnako dobre pamätali riešenia zdrojových úloh. Rozdiel nebol v pamäti, ale v schopnosti nájsť súvislosti medzi starými a novými problémami. Navyše, tí, ktorí dosiahli REM fázu, vnímali aj väčšiu podobnosť medzi oboma typmi úloh. Taktiež treba povedať, že množstvo REM spánku korelovalo s úspešnosťou spomínaných riešenia problémov. Inými slovami, čím viac času účastníci strávili v REM spánku, tým viac problémov po zobudení vedeli vyriešiť.
Vedci predpokladajú, že počas REM spánku mozog vytvára nové spojenia medzi vzdialenými spomienkami, čo umožňuje „prehodiť výhybku“ a uvažovať tvorivejšie. Je to možné vďaka špecifickej neurochemickej aktivite. Počas tejto fázy klesá hladina dvoch látok, noradrenalínu a serotonínu. Tieto chemikálie za bieleho dňa pomáhajú nášmu mozgu sústrediť sa a filtrovať nepodstatné informácie, aby sme sa vedeli zamerať len na to dôležité.
Keď ich však počas REM spánku ubudne, mozog prestane „cenzurovať“ vzdialené či nezvyčajné myšlienky. To znamená, že sa začne voľne prehrabávať v rôznych spomienkach a predstavách, ktoré by sme inak ignorovali. Inými slovami, domnievajú sa, že REM spánok môže pomáhať prepájať nové informácie s existujúcimi znalosťami, čo je dôležité pre tvorivé riešenie problémov.
Aj keď výsledky nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť, ide o silný dôkaz, že REM spánok hrá kľúčovú úlohu v našej schopnosti vidieť veci z novej perspektívy. Niekedy teda naozaj platí staré známe: „vyspi sa na to.“
